Povesť je o barónovi Zoltánovi, ktorý rád chodil na poľovačku. Chcel ísť aj na Štedrý deň, ale starý sokoliar mu hovoril, že majú zvery na Štedrý deň sviatok lesného mieru a že vtedy sa nesmie poľovať. Ale barón ho neposlúchol. Na Štedrý deň išiel na poľovačku. Keď prišiel k Železnej studničke, uvidel, ako sa lesné zvery usilovne pripravujú na svoj sviatok. Nad horou čosi zaplieskalo, čosi zašuchotalo a objavil sa biely orol. Pán ho chcel mať medzi trofejami a tak strhol z pleca pušku a namieril. Prvá si to všimla líška, ona bol strážkyňou lesného mieru. Líška zaštekala, čo v lesnej reči znamenalo: „Biely orol pozor!“ Vták si z hrude vytrhol pierko a pustil ho dolu. Pierko padalo, ako z toho najťažšieho železa, a prebodlo poľovníkovi ruku práve, keď išiel stlačiť kohútik. Líška odtiahla pána za rukáv k Železnej studničke, kde si ovlažil ruku a hneď sa mu zahojila. Líška odprevadila pána až za posledný strom. Barón nikdy nikomu neprezradil, čo sa v ten deň stalo, ale ľudia sa to aj tak dozvedeli. Barónovi prischla prezývka: Pán z prebodnutou rukou.
Túto knihu som si vybral lebo sme ju mali ako povinné čítanie ale aj tak bola zábavná