Kniha „Zlodejka kníh“ od Markusa Zusaka je príbeh o láske ku knihám, priateľstve a prežití v ťažkých časoch. Dej sa odohráva počas druhej svetovej vojny v Nemecku a rozpráva o dievčati menom Liesel Memingerová. Liesel je malá holokaustová obeť, ktorá stráca rodičov a musí ísť k novým pestúnom. Tento príbeh je veľmi smutný, ale zároveň krásny a plný nádeje.
Liesel sa po príchode do nového domova veľmi ťažko vyrovnáva so svojím smútkom. Všade je vojna a všetko okolo nej je nebezpečné. Ale vďaka svojmu novému otcovi, ktorý jej pomáha a učí ju čítať, Liesel objavuje lásku ku knihám. Začína kradnúť knihy, ktoré sú pre ňu jediným spôsobom, ako sa v tejto ťažkej dobe vyrovnať so všetkým, čo sa okolo nej deje. Preto ju nazývajú „zlodejka kníh“. Liesel nachádza útočisko v knihách, ktoré jej dávajú pocit slobody a nádeje.
Rozprávačom príbehu je Smrť, čo je veľmi zaujímavý spôsob, ako vyrozprávať tento príbeh. Smrť pozoruje všetky postavy a komentuje ich osudy. Tento pohľad na svet vytvára veľmi zvláštnu atmosféru, pretože Smrť nie je len tým, čo odoberá životy, ale aj tým, čo rozpráva príbehy tých, ktorí žili. Smrť nám ukazuje, že aj v najtemnejších chvíľach života môže existovať niečo krásne.
Liesel si v tomto neľútostnom svete vytvára priateľov, ktorí jej pomáhajú, ako je napríklad Rudy, chlapec, ktorý ju stále vyzýva na rôzne dobrodružstvá. Aj keď je vojna všade okolo nich, medzi nimi existuje silné priateľstvo. Zároveň sa stretáva s obrovským nešťastím, ktoré jej život mení, ale knihy jej dávajú silu ísť ďalej. Je to veľmi silný príbeh, ktorý mi ukázal, ako dôležité je nájsť niečo, čo nás udrží pri živote aj v najťažších chvíľach. Je to kniha o prežití, o láske k literatúre a o tom, ako sa dá nájsť nádej aj v najtemnejších časoch. Kniha nie je len o vojne, ale o ľudskosti a sile priateľstva. Smrť ako rozprávač je veľmi originálna, ale funguje tu veľmi dobre. Určite ju odporúčam každému, kto má rád príbehy, ktoré sú smutné, ale aj krásne a inšpirujúce.
