Keď báčik z Chochoľova umrie je krátka poviedka z dedinského života, ktorá poukazuje na rozdiely medzi rôznymi spoločenskými vrstvami. Hlavnými postavami sú Aduš Domanický a Ondrej Tráva, ktorí sú úplnými protipólmi.
Aduš Domanický bol kedysi bohatý zeman, ale v súčasnosti je chudobný a vychýrený chválenkár. Je známe, že peniaze získava nečestnými spôsobmi, a preto sa dá povedať, že upadol nielen hospodársky, ale aj morálne.
Ondrej Tráva je úplne iný. Je čestný, spravodlivý a pevným odhodlaním sa snaží dosiahnuť svoje ciele. Na rozdiel od Aduša sa nechce spoliehať na podvody a je príkladom toho, že sa dá zbohatnúť aj čestne.
Dej poviedky sa točí okolo obchodu, v ktorom Aduš Domanický predáva Trávovi jačmeň, za ktorý si vezme zálohu. Neskôr sa však ukáže, že jačmeň neexistuje, a tak vzniká problém s vrátením zálohy. Aduš si uvedomí, že už nemá inú možnosť, a neustále opakuje vetu, ktorá sa stane názvom poviedky – že peniaze vráti až vtedy, keď báčik z Chochoľova zomrie a on dostane dedičstvo.
Tráva, ktorý chce spravodlivosť požaduje, aby Domanický spílil vzácne stromy pri svojom kaštieli. Aduš to odmieta, pretože stromy sú pre neho rodinným symbolom a miestom posledného odpočinku jeho predkov. Napriek tomu sľúbi Trávovi, že peniaze vráti do týždňa. Tento sľub aj splní. Keď Tráva navštívi Domanického kaštieľ, všimne si, že zeman je chudobný, kaštieľ je zanedbaný a celý jeho majetok je v rovnakom stave. Medzitým báčik z Chochoľova skutočne zomrie, ale Domanický sa k žiadnemu dedičstvu nedostane. Od tej doby už nikto nepočul vetu: „Keď báčik z Chochoľova umrie…“
