Čítala som knihu Mengeleho dievča a ešte stále vo mne rezonuje. Je to príbeh o žene, ktorá prežila hrôzy koncentračného tábora a musela čeliť veciam, ktoré si dnes už ani nevieme predstaviť. Bolo to neskutočne smutné čítanie. Niektoré pasáže ma úplne zasiahli a musela som si dávať prestávky, aby som to všetko vstrebala. Nemohla som ju prečítať na jedenkrát, pretože mi niektoré opisy a príbehy prišli až príliš kruté. Zároveň som však obdivovala odvahu a silu hlavnej hrdinky, ktorá sa nevzdala, hoci bola vystavená neuveriteľnému utrpeniu. Bola to kniha, ktorá mi ukázala, aké strašné veci sa diali v minulosti a ako dokážu ľudia prežiť aj to, čo sa zdá neprekonateľné. Často som sa pristihla pri premýšľaní nad tým, ako by som sa v takej situácii zachovala ja – či by som mala dosť odvahy bojovať, alebo by ma to úplne zlomilo. Najsilnejšie na celom príbehu bolo to, že nešlo o fikciu. Všetko, čo som čítala, sa skutočne stalo, a to bolo asi to najdesivejšie. Nemohla som si pomôcť a predstavovala som si tú ženu, ako prežíva deň za dňom v tábore, ako sa snaží nezlomiť a vydržať, aj keď to muselo byť takmer nemožné. Hoci to bolo ťažké čítanie, som rada, že som si túto knihu prečítala. Otvorila mi oči a prinútila ma zamyslieť sa nad tým, aké mám šťastie, že žijem v dnešnej dobe, kde si nemusím prejsť niečím podobným. Myslím si, že je dôležité čítať takéto príbehy, aby sme nezabudli na minulosť a na to, čoho je ľudstvo schopné.
