Je krásny, teplý letný deň. Slnko hreje tak akurát a nič netušiace mladé dievča si užíva krásny deň so svojou prvou veľkou láskou. Keby len tušila, čo ju o pár mesiacov čaká… No zatiaľ si užíva každú chvíľu teplých letných dní.
No nič netrvá večne a aj rozprávkové letné časy musia raz skončiť. Na Slovensko sa pomaly, ale isto blíži niečo, o čom nesníval nik ani v tých najtemnejších predstavách. Pomaly, ale isto sa blíži začiatok druhej svetovej vojny a hlavná hrdinka, Viola Stern Fischerová, aj s jej rodinou pocíti chlad týchto časov vo všetkých jeho formách.
Zažije odsudzovanie od najbližších, hrôzy koncentračných táborov i mrazivé a zvrátené pokusy doktora Mengeleho. Nie nadarmo sa jej vraví Mengeleho dievča, čo je aj názov knihy, ktorú by si podľa mňa mal prečítať naozaj každý jeden z nás.
Vniesla mi do života naozaj veľa a naučila ma, že sa mám tešiť z každého jedného šťastného okamihu, lebo ten môže hocikedy skončiť. Naučila ma, že aj keď všetko raz skončí, spomienky zostanú do konca života a budú našu dušu hriať počas chladných dní, keď je úsmev na tvári niečo, na čo si už nepamätáme.
Ukázala mi, že láska nie je len o tom, že si dvaja ľudia rozumejú, ale aj o pochopení, dôvere a istote. Mala by byť rozhodne v „playliste“ každého čitateľa, pretože svojím príbehom neukazuje len svoj život, ale učí nás aj našu vlastnú históriu. A tú je dôležité poznať, aby sme sa poučili z chýb minulosti, neopakovali ich a namiesto toho vytvárali niečo nové a krásne.
Táto kniha zaujme každého, koho fascinuje tematika druhej svetovej vojny. Síce som ju čítala už dávnejšie, no mrazivé zážitky Violy Fischerovej navždy zostanú v mojej pamäti. A vždy, keď sa budem trápiť nad zlou známkou, uvedomím si, aké mám vlastne šťastie – že zlá známka mi môže pokaziť deň, no nemám žiadne iné starosti.
