Byť na kraji útesu – blízko smrti, báť sa vôbec nadýchnuť…to prežívala Katie, ktorá smerovala k rodine svojho priateľa, aby sa s nimi zoznámila…nebyť Coopera, zástupcu šerifa, asi by to ani neprežila – on bol akurát nablízku a zachoval si chladnú hlavu….
v takýchto život ohrozujúcich situáciach, vzniká často puto medzi „obeťou“ a „záchrancom“, a podobne to bolo aj v tomto prípade….lenže celú situáciu komplikoval fakt, že Katie už priateľa má a je to brat jej záchrancu…..
Cooper kandidoval za šerifa a bol pohltený do kampane….
obaja hlavní hrdinovia si prežili odlúčenie od svojich rodín – matka Katie bola závislá na drogách a otec Coopera bol silným alkoholikom….
niesli si tieto traumy z detstva, ale vďaka svojim adoptívnym rodinám sa cítili milovaní a vedeli, že tieto rodiny sú im oporou….
Katien priateľ, Cooperov brat, Gavin ju zoznámil so svojou rodinou, ktorá ju prijala a s ktorou si vybudovala silné puto….
Avšak aj tú najsilnejšiu rodinu môže na čas ochromiť zrada – a tá prišla ako blesk z jasného neba….
Sila rodiny a lásky však toho veľa znesie, a keď má rodina pevné základy, dokáže odpustiť…
Celým dejom sa nesie nie len posolstvo sily rodiny (nie tej biologickej, ale tej, ktorá príjme človeka a dá mu toľko lásky, úcty, pochopenia, koľko len potrebuje) a odpustenia (to potrebovali hádam všetky postavy z románu)