Názov: Metro 2035
Posledná kniha série Metro. Dej sa odohráva v moskovskom metre, kde prežívajú poslední ľudia po jadrovej vojne. Hlavnou postavou je Arťom, ktorý si už v metre prežil dosť. Pochádza z malej stanice blízko východu na povrch, v ktorej žijú všetci jeho blízky. Arťom precestuje celé metro a zažije mnoho dobrodružstiev, ktoré sú opísané v predchádzajúcej knihe Metro 2033. V tejto knihe sa Arťom dozvedá, že to, čo mu odjakživa vraveli, nie je pravda. Všetko to začne tým, že objaví obrovské rušičky, ktoré majú za úlohu izolovať metro od zvyšku sveta, ktorý bol údajne zničený jadrovými zbraňami, a preto na povrchu neostalo nič. Od tejto chvíle sa Arťom snaží o to, aby sa ľudia v metre dozvedeli pravdu – nie sú sami. Čo ma však na knihe zaujalo najviac bol koniec. Arťomovi sa nakoniec podarí dostať k obyvateľom metra a povedať im pravdu, no oni ho zavrhnú. Dokonca ani na jeho rodnej stanici mu ľudia neveria. Kniha končí tým, že Arťom odchádza z metra do sveta, sklamaný z toho, akí sú ľudia. Zaujalo ma to preto, pretože mi to pripomína skutočný svet. Ľudia vedia pravdu, vedia, že sú len „väznení v metre“ a aj tak s tým nič neurobia. Zvyčajne je to naopak. Vyhovuje im, že je to tak ako to je. Každý deň sme väznení v médiách, závislostiach a iných prostriedkoch systému, ktorého jediným cieľom je mať nad nami moc. Vieme, že nám škodí televízia alebo mobil. Aj keď nám veľa ľudí ako Arťom hovorí pravdu priamo do očí, sme slepí. Televízia nám diktuje, čo si máme myslieť, a aký máme mať názor. Podľa mňa sú však médiá veľkými rušičkami, ktoré bránia ľuďom v metre spoznať skutočnú pravdu. Nebuďme schovaní pod zemou, keď vieme, že vonku je život…