Pani Amália sa prechádzala ako malá okolo Brestu v Makove u Papají a uvidela malú vílu s farebnými krídlami. Vždy, keď ju spozorovala,, sa víla skryla do koruny mohutného stromu. Dievčatko chodilo za vílou každý deň a rozprávalo jej svoje tajomstvá. No čím bola staršia, víla sa jej skrývala čoraz šikovnejšie. Amálku to však nikdy neodradilo a s každou radosťou i starosťou chodila k Brestu za svojou tajomnou vílou.
V jej krásnej tradícii pokračujú aj jej deti a vnúčatá a dodnes hľadajú tajomnú vílu. No odvtedy vílu nikto nikdy nevidel, pretože vílu môže vidieť iba človek s čistým a dobrým srdiečkom.
Preto príďte aj vy, tíško si sadnite k brestu na lavičku, čakajte a uvidíte, či sa ukáže.
