Na dedine osadenom medzi horami a lesmi neživých sa odohrávala niečo nezvyčajné. Také nezvyčajne, ani najstarší si to nevedia vysvetliť. Každú noc o polnoci sa v starom opustenom dome na okraji mesta ozývali nezvyčajné zvuky. Zvuky, ktoré boli ako keby kombináciu šepotu a kričania. Nikto nevedel, odkiaľ pochádzajú, a nikto nemal dosť odvahy sa vydať na prieskum.
No jedného dňa sa odhodlal mladý muž menom Milan, ktorý sa práve presťahoval do mesta, aby žil pokojný život s rodinou. Počul o tomto tajomnom dome od miestnych obyvateľov a rozhodol sa, že vypátra príčinu. Veď nech deťom nehrozí nebezpečie.
Odvážil sa prejsť cez pustú ulicu k tomuto starému domu. Jeho srdce búšilo ako keby behal maratón, keď vstupoval cez spráchnivené dvere. V tmavom interiéri sa zdalo, že každý jeho krok sa stráca v ozvene.
Keď sa ocitol v tmavej chodbe, začul zašepkanie. Zdalo sa, že sa blíži zo všadiaľ. Milan sa nezmohol ani hlásku vydať, jeho nohy sa zdali ako také prúty.
A potom to uvidel. V strede chodby sa mihol tieň. Niečo sa pohlo v tme. Peter sa snažil prekonať strach, ale to, čo videl, ho zastavilo.
Bola to postava, zahalená v čiernom plášti, so žlto-červenými očami, ktoré sa leskli ako rubíny. Jeho hlas bol ako zvon, nedá sa to ani opísať.
„Kto si a čo tu robíš?“, prehovorilo to. Milan nič nepovedal, ruky sa mu triasli ako listy stromu vo vetre.
„M-Milan,“ vykoktal sa. „Len… som tu, aby som sa dozvedel, čo sa deje v tomto dome.“
Ústa obludy sa roztiahli až po lícne kosti. „Si spokojný s tým čo vidíš ? Si spokojný, že si prvým kto vie pravdu ?…Milan. Tvoja odvaha ťa raz môže stáť život.“ Milan nechápal o čom to tá obluda hovorí.
Potom čo to dokončilo vetu ,behom žmurknutia to stálo blízko pred Milanom Cítil, ako dlhé kostnaté pazúry mu zovierajú krk. Ocitne sa v bezvedomí.
Ráno sa Milan ocitol vo svojej posteli, žena robí raňajky a deti za stolom, Vidí , že starý dom tam nestojí, ako keby zmizol. Spýtal sa svojej drahej, čo sa stalo s tou starou budovou ? Spýtala sa ho čo tým myslí ? Vraj žiadna budova tam ani nestála. Možno to všetko bol len sen. Dlho sa nad tým nezamýšľal a aj stratil myšlienku, keď ho dve vlastné deti začali objímať okolo nôh.