Žela je iná ako ostatní tínedžeri v jej veku. Nie je závislá na sociálnych sieťach a nie je jej ľahostajná budúcnosť našej planéty. Preto spolu so svojimi kamarátmi zo základnej umeleckej školy – Alicou, Mišom a Dominikom vytvárajú sochu korytnačky z odpadu, ktorý tajne cez noc berú zo skládok. Dominik má rozvedených rodičov a neustále cestuje od jedného k druhému, no bohužiaľ ani jeden z rodičov si pre neho nikdy nenájde čas. Želu vychoval jej dedko. Jej mama umrela na rakovinu a otca nepozná, a ani netúži. Stačí jej mačka Černica a dedušo, ktorý Želu volá Jednička. Dedo má opravovňu bicyklov a každý deň, kým je Jednička v škole, prídu k nemu kamaráti, aby mu pomohli s opravami. Jedného dňa, kým si dedo odskočil z domu, prišiel do opravovne Igor. Žela sa ponúkla, že mu bicykel opraví a Igor ju na oplatenie vzal bicyklom na kofolu. Rozprávali sa o všeličom, ako starí známi, ani si neuvedomili, ako rýchlo plynie čas. Napokon si vymenili čísla a Želin nový kamarát ju odprevadil domov. V noci mal dedo mozgovú príhodu, ale našťastie Žela rýchlo zavolala záchranku, takže mal väčšiu šancu zotaviť sa. Hoci Žela sama sa bála, čo bude s dedom, a či sa dokáže sama o seba postarať, riešila aj depresie jej kamaráta Dominika, ktorý sa jej zveruje. Rodičia pred ním nemajú problém riešiť, kto si vezme to otravné dieťa a správajú sa k nemu, akoby mal lepru. Kým dedo oddychuje v nemocnici, Žela a Igor spolu chodia na prechádzky a do knižnice a začínajú si uvedomovať, že majú voči sebe sympatie. Do toho všetkého jednu noc zazvoní pri dverách Dominik. Bežal niekoľko hodín, len aby ušiel od otravných rodičov. Po pár dňoch sa na internete dočítajú, že po Dominikovi bolo vyhlásené pátranie. Ešte v ten večer im na dvere zaklopú jeho rodičia, ale Igor ich odoženie preč. Dominik spanikáril a ušiel aj z kamarátkinho domu a nech sa ho snažili nájsť ako len chceli, nikde v okolí ho nenašli. Okolo polnoci začali telefóny vyzváňať ako splašené. Alica, Mišo, Žela a Igor zmeraveli od strachu. Na internete sa totiž objavila správa o nehode na koľajniciach a na priloženej fotke bolo vidno kus z Dominikovej košele. Na mieste, kde sa to stalo už je všetkým jasné, že Dominik nedokázal ďalej znášať bezohľadných rodičov a skočil pod vlak. Želin smútok z Dominikovej smrti tíši len to, že dedovi je lepšie a môže sa vrátiť domov. Spolu s Igorom sa oňho starajú, dokonca mu aj veci z dielne presunú k posteli a zavolajú jeho kamarátov. Nakoniec môže dedo s kamarátmi opravovať bicykle a Žela si popri učení vždy nájde čas na Igora.
Kniha ma bavila hneď od prvej strany. Bola písaná ľahko a pútavo, ale aj smutne, s trochou romantiky, ktorá nebola prehnaná, no do príbehu zapadla tak akurát. Okrem vtipných pasáží v nej boli spomenuté aj aktuálne témy, ako necitlivosť ľudí voči prírode či vplyv sociálnych sietí. Autorka vymyslela postavám zábavné mená, ktoré príbeh ešte viac oživili, napríklad hlavná hrdinka Želmíra, jej kamarát Vetroplaš, dedov kamarát Pazucha alebo mačka Černica. Záver knihy ma dosť prekvapil. Jediné mínus knihy je, že mohla byť trochu dlhšia, aby čitatelia zistili, ako sa bude príbeh ďalej vyvíjať.