Poviedka o filme: Brain on fire (Mozog v plameňoch)
Kedysi dávno v rušnom meste žila mladá žena menom Susannah. Vždy bola živá a plná života, so snami tak veľkými ako samotná obloha.
Jedného dňa sa však so Susannah začalo diať niečo zvláštne. Začalo to maličkosťami – zabudnutím kam položila kľúče, pocitom nezvyčajnej únavy – no čoskoro sa toto nevinné zabúdanie a únava zmenilo na niečo oveľa zlovestnejšie. Susannah zistila, že skĺzla do sveta zmätku a paranoje, kde sa zdalo, že realita sa okolo nej krúti a krúti. Jej kedysi bystré oči boli otupené strachom, keď sa snažila pochopiť chaos, ktorý sa odohrával v jej mysli. Konzultovali to lekári, robili jej testy, ale nikto jej nevedel odpovedať na otázku v čom je problém. Akoby sa jej samotná podstata vytrácala, kúsok po kúsku. Ako sa dni menili na týždne, stav Susannah sa zhoršoval. Bola čoraz nevyspytateľnejšia, útočila na tých, ktorí sa jej snažili pomôcť, pohltená temnotou, ktorú nedokázala pochopiť. Jej rodina v zúfalstve sledovala, ako sa ich milovaná dcéra a sestra čoraz viac vzďaľujú od nich, stratená v labyrinte šialenstva. Ale uprostred zúfalstva sa objavil záblesk nádeje. Záblesk svetla v tme, ktorý hrozil, že Susannah celú pohltí. Vďaka neúnavnému úsiliu jej blízkych bola nakoniec stanovená diagnóza – anti-NMDA receptorová encefalitída, zriedkavé autoimunitné ochorenie, ktoré napádalo jej mozog. S diagnózou v ruke sa Susannah vydala na cestu k uzdraveniu. Nebola to ľahká cesta, plná neúspechov a neistoty, no odmietla sa vzdať temnote, ktorá sa ju snažila pohltiť. S neochvejnou podporou svojej rodiny a obetavosťou svojho lekárskeho tímu sa Susannah zubami nechtami snažila získať späť svoj život. A pomaly, veľmi pomaly sa začala vynárať z tieňa. Jej myseľ, kedysi bojové pole chaosu, začala nachádzať pokoj. Jej smiech, kedysi potláčaný strachom, sa znova ozval a naplnil miestnosť svojím teplom. A hoci jazvy po jej utrpení nikdy úplne nezmizli, Susannah vyšla z temnoty silnejšia a odolnejšia ako kedykoľvek predtým.
Nakoniec, „Brain on Fire“ neboli len memoáre – bol to dôkaz sily ľudského ducha. Pripomienka, že aj v našich najtemnejších chvíľach vždy existuje nádej. A hoci cesta môže byť dlhá a namáhavá, o svetlo na konci tunela sa vždy oplatí bojovať.