Takže… pred nedávnom som dočítala Na konci naozaj obaja umrú a úprimne, stále sa z toho spamätávam. Kniha ma úplne rozbila, ale zároveň vo mne zanechala niečo krásne, niečo, čo mi ešte dlho ostane v hlave aj v srdci. Celý príbeh sa odohráva v svete, kde existuje služba menom Death-Cast, ktorá ti vopred oznámi, že dnes zomrieš. Predstav si, že sa zobudíš a dostaneš telefonát, že toto je tvoj posledný deň. Presne to sa stane dvom hlavným postavám Mateovi a Rufusovi. Sú totálne odlišní, ale spojí ich jedna jediná vec – strach, samota a fakt, že ich čas sa kráti.
Stretnú sa cez aplikáciu pre „Posledných kamarátov“ a rozhodnú sa stráviť svoj posledný deň spolu. A verte mi, ten deň je plný emócií, pravdy, odvahy a hlavne života. Aj keď vieš, čo sa stane, celý čas dúfaš, že sa to možno nejako zmení. Že možno… niečo.
Autor píše strašne citlivo, úprimne a niekedy ti úplne zlomí srdce jednou vetou. Milujem, ako nám ukazuje, že aj keď máme len jeden deň, môže to byť ten najdôležitejší. Že niekedy sa najväčšie priateľstvá narodia práve vtedy, keď to najmenej čakáš.
Táto kniha nie je len o smrti, ale hlavne o tom, čo znamená naozaj žiť. Je o prijatí seba samého, o druhých šanciach, o tom, že aj ten najkratší čas s niekým môže znamenať všetko.
Ak hľadáš niečo, čo ťa rozplače, ale zároveň ti dá nádej, Na konci naozaj obaja umrú je presne to, čo potrebuješ.
