Slovensko očami mafiánskeho bossa 90. rokov z Horehronia
Kniha Na lavici obžalovaných (2024) od známeho bossa slovenského podsvetia Mikuláša Černáka, na ktorej sa podieľala aj partnerka Monika Křivová, ma veľmi zaujala. Vždy ma fascinovali príbehy z kriminálneho prostredia. Práve pohľad samotného kriminálnika, ktorý opisuje svoj život, skutky a udalosti ako ich vnímal on sám, sú pre bežného človeka čímsi nepredstaviteľným. Ako je možné, že toľké roky sa vyhýbal policajným putám? Ako je možné, že sa nenašiel sudca, ktorý by ho odsúdil za jeho masové popravy? Ako je možné, že v jeho okolí zmizlo bez stopy toľko ľudí a nenašiel sa nikto, kto by sa v tej dobe ozval a svedčil proti nemu? Odpovede nielen na tieto otázky nájdete v knihe mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka.
Táto kniha je pre mňa o to zaujímavejšia, pretože Černák bol v 90. rokoch 20. storočia jednou z najznámejších postáv slovenského podsvetia. V tom období sa na Slovensku diali politické kauzy, podplácali sa štátni úradníci, svedkov nekalých praktík navádzali na krivé svedectvá. V tých časoch bolo bežné, že kto mal dostatočne vplyvné kontakty, tak sa mohol vyhnúť trestu alebo si vybaviť štátnu zákazku. Černák vo svojej knihe podrobne opisuje praktiky, aké sa v tej dobe používali, či už medzi mafiánmi, ale aj v rámci polície, súdnictva a čo je najhoršie, aj na úrovni politiky.
Taktiež Miki, ako znie prezývka mafiánskeho bossa z Horehronia, v knihe opisuje rozdiely v živote vo väzbe v roku 1997 a v roku 2020. V deväťdesiatych rokoch vládla vo väzniciach tvrdá disciplína, obmedzený prístup k informáciám a takmer žiadny kontakt s vonkajším svetom. Často zažívali aj psychický teror a fyzický nátlak. V roku 2020 sa podľa neho situácia zlepšila – väzni majú prístup k médiám a môžu častejšie komunikovať s blízkymi. Aj tak ale hovorí, že strata slobody ostáva rovnako bolestivá bez ohľadu na okolnosti a dobu.
Osobitne by som vyzdvihla tú časť knihy, v ktorej hovorí o zrade svojich dovtedy najbližších spolupracovníkov a zároveň blízkych kamarátov – konkrétne Jána Kána, Miloša Kaštana, Petra Šipulu a ďalších. Títo ľudia sa podľa jeho slov nezachovali fér, keď proti nemu krivo svedčili len preto, aby si zachránili vlastnú kožu. Verili, že im to prejde a že sa na pravdu nikdy nepríde. Snažili sa všetku vinu hodiť na Černáka a všetko to, čo sa im predkladalo za vinu, razantne odmietali. Podplácali svedkov vo svoj prospech s cieľom, aby na súdoch krivo vypovedali voči osobe Mikuláša Černáka. Nevedeli však, že Mikuláš Černák sa v roku 2015 rozhodne prehovoriť a prelomí svoje mlčanie.
V tejto knihe opisuje rôzne prípady, odhaľuje pravdu o svojich skutkoch, aj o ľuďoch, ktorí s ním v minulosti úzko spolupracovali v jeho nelegálnom biznise. Práve toto ma na jeho knihe zaujalo – nebojí sa otvorene hovoriť o kriminálnych praktikách a pozadí slovenskej mafie, ktorá v divokých 90. rokoch ovládala slovenské obce a mestá.
Celkovo hodnotím knihu Na lavici obžalovaných (2024) veľmi pozitívne, pretože ponúka pohľad na kriminálnu scénu Slovenska z úplne inej strany, ako sme bežne zvyknutí. Černák rozpráva o svojom živote otvorene, opisuje zákulisie mafie, politické prepojenia a zároveň ukazuje, aký bol život v 90. rokoch z pohľadu tých, pre ktorých zaužívané pravidlá a zákony nič neznamenali. Pre mňa osobne bola táto kniha zaujímavým čítaním a určite ju odporúčam každému, koho zaujíma o modernú história Slovenska a skutočné príbehy zo života mafie, ktorá bola prepletená so štátnymi úradmi, políciou, súdmi a politickou špičkou. Kniha je sondou do prvých rokov novo tvoriacej sa republiky na mape strednej Európy. Je dôležité, aby dnešná mladá generácia vedela, že princípy demokracie a právneho štátu je potrebné neustále chrániť. Inak sa k moci dostanú „tí najneschopnejší z vás“ ako to pred stovkami rokov povedal grécky filozof Platón.