Rodina Tídžeja sa rozhodla, že si zaslúži dovolenku na Maledivách. Po tom všetkom, čím si prešli, ani nie je divu. Tídžej trávil čas medzi domovom a nemocnicou, zameškal veľa učenia a tak sa rozhodli, že so sebou vezmú aj učiteľku Annu. Anna nemôže ísť hneď so všetkými a Tíždej to využíva a chce s ňou letieť neskôr – nemôže premeškať oslavu najlepšieho kamaráta Bena. Mala to byť dovolenka splnených snov, ale zmenila sa na boj o prežitie. Pilot dostal počas letu infarkt a bol mŕtvy skôr, ako lietadlo dopadlo na hladinu. Našťastie má Anna aj Tídžej záchranu vestu a nehodu prežijú. Ako sami zvládnu život na opustenom ostrove, keď nevedia ani založiť oheň? Ani jeden nemá žiadne skúsenosti, bez moderných technológií sú úplne stratení. Jediné, čo poznali, bolo z televízie, a ani to si veľmi nepamätali – mysleli si, že to nebudú nikdy potrebovať. Majú obavy z toho, že sa jeden z nich zraní, a čo keď sa Tídžejovi vráti choroba, čo by tu robili bez lekára?
„Čo sa stalo?“
„Spadol som z palmy.“
„Poď sem.“ Objala som ho okolo pása a pomaly ho viedla do plti. Pri najmenšom pohybe sebou trhol a neúspešne sa snažil potlačiť heknutie, keď som mu pomáhala si ľahnúť. Náhla a silná potreba sa o neho postarať a uľaviť mu od bolesti ma zaskočila.
Našťastie to dobre dopadne a vďaka Anne sa zotavuje. Ďalšiu starosť im robí jedlo, majú len samé kokosy a chlebovník – oblečenie na nich len visí. A pokiaľ nezaprší, tak nemajú ani čo piť. Na ostrove spolu bojujú o prežitie a hlavne si dodávajú psychickú pohodu navzájom. Čo keď už po nich nikto nepátra?
Ležali sme na boku, tvárami k sebe. “ Mala som dnes škaredý sen. Práve keď sme plávali, pristál v zátoke hydroplán. “
„To znie skôr ako skvelý sen.“
„Bolo mi päťdesiatdva, keď nás našli.“
Ubehne rok, dva a záchrana stále nikde a obaja začínajú prepadať panike. Aj keď je medzi nimi veľký vekový rozdiel, postupom času sa medzi nimi vyvinie silný citový vzťah. Spisovateľka sa sústredila na psychológiu postáv, a to sa mi zdalo na príbehu to najzaujímavejšie spolu s nečakaným dejom. Myslela som, že vyslobodením kniha končí, ale bola som ešte len v polovici knihy. Dosť ma to prekvapilo a nemohla som sa dočkať, až sa dozviem, o čom kniha môže byť ďalej. Nie je to typický príbeh o učiteľke a žiakovi, čo si spolu začnú, a to sa mi páčilo! Keď som dočítala knihu, prvé, čo mi napadlo – naozaj je to autorkina prvá kniha? Na ostrove napísala veľmi skúsene a vyrovnáva sa v mojich očiach medzi ostrieľaných spisovateľov.