Bolo to krásne ráno. Nebolo obyčajné, ako tie ostatné bežné rána, čo mnohí z nás zažívajú. Vstávanie do práce alebo školy, nestíhanie raňajok a zbytočný stres. Toto ráno bolo iné.
Chloe sa prebudila v zamatovo bielych perinách. Hneď ako otvorila oči uvidela nebesky modrú stenu. No keď sa pozrela lepšie, videla všetky farby, ako padajú doslova z neba. Uvidela nádhernú železnú vežu pod ktorou sa týčila zelená plocha. Keď Chloe vstala z postele a otvorila okno ucítila vôňu čerstvého pečiva a kávy. Vďaka týmto veciam zabudla na všetko zlé a hneď od rána myslela pozitívne. Chloe vkročila do kúpeľne, kde strávila prvé hodiny dňa. Na komode si našla odkaz: ,,Dobré ránko princezná, už som musel ísť, ale o 22:22 hod. budem v tom bare, ako včera. Dúfam, že sa tam uvidíme.” Ostala smutná. ,,Ach jaj, myslela som si, že tu ešte bude keď vstanem,” vzdychla. No jej deň ešte len začal a nemohla si dovoliť hneď ho hodiť za hlavu, kvôli jednému blbému odkazu. Rozhodla sa, že po jej rannom behu si pôjde dať raňajky do neďalekej kaviarne. A tak sa aj stalo.
Chloe prišla do neďalekej kaviarne Aux Cerises. Sadla si na luxusnú drevenú stoličku a zhlboka sa nadýchla. Vzduch bol tak príjemný, vône Paríža sa miešali a v slabom vánku sa dostali, až do jej hlavy. ,,Bonjour madame,” pristúpil k nej mladý muž oblečený v snehovo bielom obleku. ,,Už ste si vybrali Vaše raňajky madame?” spýtal sa jej. ,,Áno! Dala by som si Váš klasicky croissant,” odpovedala mu. Muž sa úctivo poklonil a odišiel. O malú chvíľu jej priniesol jedlo a k nemu aj kávu. Chloe sa pozrela na muža: ,,Pane, ja som si od Vás kávu nežiadala.” Muž sa pousmial a povedal: ,,Ani ja som nežiadal Boha o Vás, a aj tak ste tu prišli.” A pokračoval ďalej. Chloe sa usmiala a s chuťou zjedla tie úžasné raňajky. ,,Chutilo vám madame?” opýtal sa muž. ,, Áno, bolo to úžasné, tá káva bola priam božská,” odpovedala. Muž sa pousmial a odniesol riad. Hneď sa vrátil aj s účtom. Chloe odišla späť domov.
Nasledujúce hodiny venovala Chloe svojej práci. Dnes mal byt pre ňu rušný pracovný deň, mala naplánované mítingy s rôznymi klientami. Keď mala jeden míting s klientom z Talianska cítila, že vzduch začína byt v jej byte ťažký a musí otvoriť znova okno. ,,Ospravedlňte ma na minútku,” povedala klientovi a šla otvoriť okno. Po ceste buchla do skrinky, z ktorej spadla peňaženka a z nej vypadol zas účet z raňajok. Všimla si, že je na ňom telefónne číslo. Povedala si, že na to číslo zavolá, keď jej skončí míting. Po skončení mítingu vyšla na svoju malú terasu, sadla si a vytočila číslo.
,,Bonjour madame, s nadšením som čakal na Váš telefonát,“ ozval sa mužský hlas. ,,Madame, aby som nebol neslušný moje meno je Chuan,” pokračoval. ,,Bonjour moje meno je Chloe,” odpovedala. ,,Ja viem, jedine Vám som dal svoje číslo, madame.” Chloe ostala zaskočená: ,,Prečo ste mi ho dali?” ,,Chcel som Vám povedať, že vďaka Vám mám lepší deň. Od chvíle, ako som Vás videl a obsluhoval Vás, ste mi dali obrovské množstvo energie. Myslel som si, že dnešný deň nebude najlepší, ale zmýlil som sa,” odpovedal jej. ,,Taktiež som chcel nadviazať s Vami kontakt, pretože si vážim energie, ktorú ste mi dali.” Chloe sa usmiala. Vybehli jej slzy radosti. ,,Toto bolo to najkrajšie, čo mi kto v poslednej dobe povedal.” ,,Ak by Vám to nevadilo, chcel by som Vás viac spoznať,” zahanbene sa spýtal. Chloe počula zmenu v jeho hlase a odpovedala mu: ,,Nehanbi sa, ja nehryziem!” ,,Vadilo by Vám keby Vás pozvem večer na kávu?” neisto sa spýtal. Chloe sa zasmiala a s obrovskou radosťou odpovedala: ,,ÁNO!” ,,O 20:00 hod. príďte pred Aux Cerises.” ,,Budem tam ešte pred tým, než zvony odzvonia,” odpovedala. Následne zrušili hovor a Chloe sa ďalej venovala svojej práci. Neustále ju hrýzla myšlienka na Chuana. Nemohla uveriť v to, že kvôli raňajkám v kaviarni ide teraz s ním na rande. A tak hneď po poslednom mítingu sa začala upravovať. ,,Musím vyzerať čo najlepšie,” opakovala si stále. ,,Čo ak je toto ten osudový deň, keď získam niečo viac, ako len dennú známosť?”
Počas upravovania viedla Chloe dlhý monológ vo svojej hlave. Po hodine upravovania sa pozrela do zrkadla. ,,Dievča, ty žiariš,” povedala si. ,,Upravená som, no čo si mám obliecť, neviem, čo sa mu páči. Nechcem byt otravná a zisťovať si ako ho zaujať. Toto je tak zložité,” vzdychla, keď otvorila svoj šatník. Po uvážení si vybrala dlhé bavlnené čierne šaty a zamatovo bielu blúzku. Pozrela sa do zrkadla a jej sebavedomie ihneď stúplo. ,, Dievča, ty vyzeráš, ako bohyňa,” snažila si zvýšiť svoje sebavedomie.
,,Crrrn, piiiip, crrrn, piiip,” zazvonil budík, ktorý si Chloe nastavila pol hodinu pred odchodom. Chloe si vybrala zo skrinky na topánky lodičky. Obula sa, zbalila si všetky potrebné a nepotrebné veci do kabelky a poslednýkrát sa pozrela do zrkadla. Keď prekračovala prah svojho bytu, začala pociťovať napätie v srdci. ,,Čo ak sa mu nebudem páčiť,” pomyslela si. No ani táto myšlienka ju nerozhodila úplne. Ako tak kráčala tou farebnou ulicou, každým krokom sa jej zdalo, ako keby čas pomaly spomaľoval. Keď prichádzala ku kaviarni uvidela Chuana, ako zamyká dvere. ,,Bim-bam bim-bam,” začula zvony a pozrela sa na hodinky. Práve odbil čas ich stretnutia.
Chuan pristúpil ku Chloé, poklonil sa jej a pobozkal jej ruku. ,,Nádherný večer, madame.”,,Aj Vám nádherný večer,” odpovedala mu. Chuan ju chytil za plece a vykročili spolu do zelenej plochy, nad ktorou sa týčila obrovská veža. Pri ich prechode cez park bolo počuť ako vtáci spievajú v dokonalej symbióze s pouličnými muzikantmi tu najpríjemnejšiu melódiu. Chuan zaviedol Chloe až k neďalekej reštaurácii. Na jej baneri svietil jej názov Arnaud Nicolas. ,,Túto reštauráciu som nikdy nenavštívila, dokonca som do tejto chvíle nevedela, že existuje. A to v Paríži žijem už 10 rokov,” skonštovala Chloe. ,,Ani ja,“ odpovedal Chuan. ,, Chcem, aby naše prvé stretnutie bolo výnimočne a toto miesto bude jeho pamiatkou,” doplnil. Počas čakania na ich jedlo začali konverzovať o rôznych témach. Chloe zaujali Chuanove názory a myšlienky o živote. Prišla na to, že niektoré veci sú vážne pravda a bola vďačná Chuanovi za tieto poznatky. Ako čas ubiehal, jedlo a pitie dochádzalo. Chloe sa spýtala: ,,Nejdeme sa ešte raz prejsť cez park?” ,,Jasné, madame, ak dovolíte pôjdem Vás odprevadiť domov, aby sa Vám niečo nestalo,“ odpovedal jej. Chuan sa postavil zo stoličky a vyšiel s úsmevom na tvári. ,,Môžeme ísť, madame,” povedal jej. Chloe sa unavene usmiala: ,,Nabudúce Ťa pozývam ja!“ Chuan ju chytil, pousmial sa a vykročil. Chloe si toho ani nevšimla, pretože bola zaujatá nočným parkom. Čím boli bližšie k bytu Chloe, tým čas prechádzky bol pomalší. Až zrazu sa jej úplne zastavil. Chloe si uvedomila, že sú pred vstupom do budovy, kde mala byt. V tej chvíli si priala jediné a to nech je ten moment nekonečný. ,,Ďakujem za Váš čas, madame, som nesmierne rád, že ste môj deň začali a ukončili tak úžasne,” pokorne sa ozval Chuanov hlas. Chloe sa na neho pozrela, cítila ako jej motýle lietajú po bruchu a povedala: ,,Ja Vám ďakujem za tú najpríjemnejšiu spoločnosť, bola by som rada, keby sa tieto momenty ešte zopakujú, ale len s Tebou.” Chuan pokrčil svoje kolená a objal Chloe. ,,Určite sa zopakujú a budú aj lepšie, madame.”
Keď prišla Chloe hore, ľahla si do postele. Cítila sa tak šťastne, že zabudla na to, že je stále oblečená a bolo jej to jedno. Bolo jej jedno aj to, že zabudla na stretnutie s neznámym mužom. Jej srdce a hlava patrili len Chuanovi. Sama neverila, že sa poznajú len pár hodín. Cítila, ako sa jej oči zatvárajú, no nechcela ešte zaspať, pretože stále sa jej dnešok premietal v hlave ako film. ,,Toto bol deň, na ktorý nikdy nezabudnem,” povedala si a zavrela oči.