Spisovateľka Silvia Demovičová má veľmi špecifickú tvorbu. Doposiaľ ma vždy zaujala. Píše dievčenské romány. Obdivujem ju v umení jej písania.
Kniha Na Vianoce budem doma vznikla, ako som sa dočítala, počas dlhej a únavnej dopravnej zápchy. To mi podložilo ideu o tom, že v takej situácii by som asi podobne ako ona, vytiahla pero a papier. A výsledok sa dostavil. Unikátne dielo!
Dej ma ihneď oslovil. Prirodzene mi v pamäti utkveli vlastnosti Filipa. Nie vždy je to hlavná postava, ktorá ma ohúri. Je to rôzne. On je stelesnením toho, čo má obsahovať román – dievčenský. Všímavý, ústretový, neunáhlený. Príbeh na mňa pôsobil seriózne…. akoby som tam bola v čase i priestore. Keď bola v knihe opísaná izba (ubytovanie) na stanici, predstavila som si malý, ale o to útulnejší priestor. Celý vzťah medzi Leou a Filipom mi dával zmysel. Patrili k sebe. Každý román ma núti zamyslieť sa hlbšie, ako jednoducho vzniká láska. Netreba veľa. Stačí byť bystrý a nenechať si ujsť okamih. To správne sa rodí v tichosti. Mĺkvosť hovorí o inteligencii človeka. No pravá múdrosť sa ukáže až s odvahou nadobudnutými prvými slovami, ktorými buď jeden alebo druhý preukáže záujem. V príbehu to bol Filip. Keby som bola na Leinom mieste, neviem, či by som takýto “vtip“ prijala. Povedal, či vo svojom kufri neukrýva vzácny obsah… Mieril na to, ako bola oblečená. Celá vianočne naladená. Preto i ona hrala s ním túto detinskú hru a ich dialóg pokračoval v odľahčujúcej melódii. Aj týmto spôsobom môžeme niekomu ukázať, že oňho dbáme.
Ďalšou Filipovou prednosťou bola gentlemanskosť. Na trati vznikla kalamita a kvôli snehu bolo ešte náročnejšie odstrániť ju. Preto sa všetky spoje presunuli až na nasledujúci deň. Preto bolo jasné, že budú musieť niekde do rána prečkať. Ako ozajstný dobrák ponúkol Lei miesto na odpočinok. Nie je to samozrejmosť, pretože mnoho je takých, čo chcú iných iba využiť, a keď príde zlomová situácia, stiahnu sa do svojich nôr ako zbabelé líšky než aby konali.
Keď stratila svoju batožinu, ochotne s ňou absolvoval proces hľadania a zabezpečil jej aj odvoz k miestu, kde sa nachádzala, pretože išlo o zámenu batožín.
Pokojne si už mohol popíjať čaj doma pri krbe, ale radšej sa postaral o stratené dievča. Autorka ho vykreslila v detailoch a veľmi precízne.
Keď som knihu dočítala, povzdychla som si nad tým, že zatiaľ som takého človeka nestretla. Myslím v takej situácii a kontexte. Inak mám okolo seba samých úžasných ľudí. Len… rozpor medzi snom a realitou. Predstava je vždy niečo, čo ma neopísateľne uchváti.
Je to sklamanie, niečo ako keď sa preberiete z nádherného sna, v ktorom by ste najradšej ostali NAVEKY.
