Čo ma na tejto knihe najviac zasiahlo, je jej hlboký pohľad na ľudskú prirodzenosť. Steinbeck sa zaoberá otázkou, čo znamená byť človekom – s našimi slabosťami, túžbami, chybami a nádejami. Postavy v Na východ od raja sú nesmierne komplexné a nie sú jednoznačne „dobré“ alebo „zlé“. Všetky majú svoje temné stránky, no zároveň aj svoje chvíle dobra, čo robí tento román veľmi realistickým a autentickým. Kniha sa venuje nielen osobným rozhodnutiam postáv, ale aj tomu, ako tieto rozhodnutia ovplyvňujú celú ich rodinu a generácie po nich.
Najsilnejší dojem na mňa zanechal vzťah medzi otcom a synmi, najmä medzi Adamom Traskom a jeho synmi, Calem a Aronem. Steinbeck sa tu zaoberá myšlienkou dedičnosti, ale aj slobodnej vôle – ako veľmi môžeme ovplyvniť svoju budúcnosť a či máme vôbec šancu uniknúť od tieňa našich rodičov. Téma „tóry“ (kde sa odráža biblický motív Kaina a Ábela) je veľmi silná, no zároveň veľmi citlivá, pretože ukazuje, že aj v najtemnejších chvíľach života, keď sa zdá, že nás ovláda osud, máme stále možnosť rozhodovať sa a meniť to, čo sa zdá byť predurčené.
Kniha ma tiež fascinovala svojím zobrazením prírody a krajiny. Steinbeck veľmi zručne používa prostredie Kalifornie na zdôraznenie tematických rovín románu