Román sa začína deväť kilometrov za frontom. Skupina, ku ktorej patrí aj Paul Bäumer, dostane poriadnu dávku jedla, pretože to, čo bolo prichystané pre 150 ľudí dali 80tim. Spomienkami sa dozvedáme, ako sa Paul a jeho spolužiaci dostali na vojnu. Ich triedny profesor Kantorek toľko chválil službu vlasti, že sa všetci prihlásili. Nikto nechcel byt zbabelcom. Na fronte si ale hneď uvedomia, že nebojujú za svoje, ale cudzie ideály boja a moci. Postupne strácajú svoju identitu a stávajú sa len vojakmi bez mena. Paul s kamarátmi idú navštíviť Kemmericha, ktorý leží s amputovanou nohou v nemocnici. Všetci vedia, že zomrie, ale utešujú ho, že ho pošlú domov za rodinou. Kemmerich zomrie a Müller si zoberie jeho čižmy. Spomienkami sa tiež dozvedáme o šikane desiatnika Himmelstossa, ktorý velil vo výcviku. Chlapci sa dohodnú, počkajú si na desiatnika a zbijú ho. Znova sa ocitajú v zákopoch s nováčikmi. Paul uvidí v jednom zakope Himmelstossa ako simuluje mŕtveho a vyhnal ho von. Paul sa dozvie, že dostal dovolenku a doma ho privíta chorá matka a sestra. Už si s nimi tak nerozumie, lebo nechápu jeho pocitom, neboli na fronte. Po nejakom čase sa Paul vracia spať. Chlapci strážia opustenú dedinu s množstvom proviantu. Táto pohoda však netrvá dlho, začne ostreľovanie a Kopp aj Paul sú zranení. Odvezú ich do nemocnice, kde Albertovi amputujú nohu. Ked sa Paul vyliečil a prišiel opäť na front, Detering dezertuje a Müller zomrie. Kat pri ďalšom útoku tiež zomrie. Paul dostal opäť dovolenku, pretože sa nadýchal plynu a napokon umiera, niekoľko dni pred koncom vojny.
