Kniha rozpráva život mladého Nemca Eddie Jaku, ktorý počas 2. svetovej vojny uteká pred nacistami, a istý čas strávi aj v koncentračnom tábore, zároveň ukazuje jeho pohľad na svet aj po týchto strašných udalostiach.
Túto knihu som dostal už o niečo dávnejšie, ale prečítal som ju iba nedávno. Hneď od začiatku ma zaujalo ako je kniha písaná, že rozpráva celý život autora, už od jeho mladosti. Na samotnom príbehu ma zaujali 2 veci. Prvá – Detailnosť – Kniha opisuje každú časť jeho života, udalosť veľmi podrobne a presne, čo knihe pridáva zaujímavosť. Druhá – Pohľad autora – Aj napriek všetkému čo sa autorovi stalo (pobyt v koncentračných táborov, ponižovanie, fyzické násilie, strata rodiny z dôvodu holokaustu) , tak jeho nálada / pohľad na svet ostáva pozitívna, a to prevažne vďaka pomoci ostatných ľudí, ktorý na tom boli podobne, alebo niekedy až horšie, no napriek tomu sa rozhodli si navzájom pomôcť.
Zároveň som z knihy cítil atmosféru ktorá pripomínala možno až sklamanie, z toho ako vedia ľudia byť zlí navzájom, a ako sa vytratila ľudskosť, a to aj z ľudí, ktorý boli autorovi blízky, ale pre svoje bezpečie boli schopní vecí na ktoré by inak ani nepomysleli.
Jediná vec ktorú by som možno vytknul je to, že obdobie po vojne už nebolo tak detailne odpísané, a myslím si, že by to bolo výborne odpísať aby to dotvorilo dynamiku deja a ukázalo život ľudí aj po týchto strašných udalostiach.
Celkovo na knihe oceňujem prístup autora k téme, že bol ochotný takto prerozprávať svoj príbeh, a všetky hrôzy spojené s ním. A zároveň ako sa pozerá na celú situáciu s odstupom času, a aký dojem to na ňom zanechalo.