Na pobreží ostrova Svätá Helena stál Napoleon, pozorujúc horizont, kde sa stratila každá nádej na návrat do sveta, ktorý kedysi ovládal. Jeho dlhé dni boli teraz plné osamelosti a spomienok na minulosť.
Každé ráno sa prebúdzal do ticha ostrova, počúvajúc len šepot vánku a špliechanie vĺn o brehy. Jeho slávny život sa zmenil na monotónnu rutinu obklopenú štyridsatštyri kilometrami nehostinnej krajiny.
Spomienky na boje, vítazstvá a prehry mu neustále vírili hlavou. Často prechádzal po záhrade, pričom si spomínal na časy, keď bol najmocnejším mužom Európy. Teraz však bol iba zajatec osudu.
Napoleon sa nikdy nevzdával. Aj keď bol jeho život teraz obmedzený na malý ostrov, jeho myseľ zostala slobodná a jeho túžby odolné. Z pobrežia Svätej Heleny sa v duchu díval na vzdialené svetlo lode, snívajúc o slobode, ktorú už nikdy nezíska. A tak jeho posledné dni na tomto opustenom mieste plynuli v smútku a nekonečnej túžbe po tom, čo už dávno stratil.