Jedného pekného slnečného dňa som zatúžila po neobyčajnom darčeku. Bol to kôň. Keďže sa každou chvíľou blížili moje narodeniny. Najskôr som o svojom darčeku skúšala povedať mame, no jej odpoveď bola jednoznačná: ,,V žiadnom prípade“ Povedala mama. Bola som veľmi sklamaná, ale mala som v sebe aspoň trochu nádej, pretože by to mohlo vyjsť u ocina. Podišla som k ockovi a opýtala som sa ho to presne tak isto ako mami. Jeho odpoveď ma veľmi zaskočila. Otec povedal: ,,Vieš Lenka, ja som tiež túžil mať koňa nuž, investoval by som do toho moc peňazí a nemal by som čas na rodinu ale určite nad tým popremýšľam, a skúsim mamu presvedčiť.“ Bola som mu veľmi vďačná. Celá natešená som išla do svojej detskej izby. Hrala som sa s mojimi malými koníkmi a predstavovala som si, ako budem mať jedného ozajstného. Neskôr som bola veľmi unavená a preto som utekala spať no odrazu som počula ako sa mama s ocinom hádajú. Nuž radšej som sa schúlila pod perinu a išla som spať. Ubehlo pár týždňov, a moje narodeniny mali byť už zajtra. Zobudila som sa a nikto nebol doma. Poupratovala som, navarila som…. Celý dom bol čistý. Hodiny ubiehali a ubiehali no stále doma nikto nebol. Bolo už neskoro večer a bola som veľmi unavená. Umyla som sa, a Išla som spať. Bola som veľmi smutná, pretože som si pred narodeninový deň musela užiť sama. Ráno som sa zobudila som sa na veľmi hlasne kričanie ,,POMOC POMOC“ utekala som z postele von. Vonku ma čakala celá moja rodina. Pretrela som si oči, a cítila som sa ako v siedmom nebi. Odrazu v diaľke vidím niečo čierne. Vyzerá to ako zviera a moji rodičia. Hneď som vedela že je to kôň. Rodičia mi vysvetlili, že preňho museli ísť až do Prahy, preto neboli celý deň doma. Bol to najkrajší deň môjho života. Nakoniec sa z jedného koňa stalo jedno stádo s veľmi veľa koňmi. Za tých pár rokov som sa naučila jednu vec: Pokiaľ chceme, dokážu sa aj s maličkosti stáť veľké veci. Vďaka vám, milý rodičia som teraz šťastná!!!