Posledná tretia časť zo série Na Devonshirskom pobreží je ďalšia krásna kniha. Rozpráva o strate, nájdení a hlavne… o odpustení.
Znova sa príbeh vložil do 19. storočia do pobrežného mesta Sidmouth. Do tohto mesta zavíta dávno stratená sestra. O tejto sestre sa veľmi málo spomínalo v predošlých knihách. Od rodiny musela odísť, pretože v minulosti sa vyskytol škandál, na ktorý sa nedalo zabudnúť. Keď zomrela jej opatrovníčka sa musela o seba postarať. A tak sa dostala do mesta, kde žijú jej sestry. Tam sa stretla s tajomným mužom, u ktorého si našla prácu. Vznikajú tu krásne chvíle, zážitky a romance.
Keďže celá táto kniha bola o znovuobjavení a odpustení, bolo to krásne čítať tie pasáže, kde si rodina odpustila a znova našla cestu k sebe. Pre jej matku bolo najťažšie odpustiť, pretože zložila sľub ich otcovi na smrteľnej posteli, že neprijme ich dcéru späť. A práve tu bolo pekné sledovať, že matkina láska je silnejšie, než všetko na svete. Neviem či by som ja dokázala neodpustiť vlastnému dieťaťu aj keď by to oľutovalo. Bolo by pre mňa ťažké sledovať ako mi odchádza dieťa, ktoré teraz nevie čo má robiť a nepríde ku mne si pýtať o radu.
Ďalšia nádhera, ktorá bola v knihe je postupne planúca láska. Bola medzi najstaršou sestrou (tou, ktorá bola odcudzená rodinou) a jej tajomným zamestnávateľom. Jej zamestnávateľ si myslel, že sa už nikdy znova nezaľúbi, pretože jeho žena z Indie zomrela. Bolo očarujúce sledovať pomaly horiacu lásku.
Nie len v rodine hlavnej hrdinky bol motív odpustenia, ale aj v iných rodinách to šlo podobnou cestou. Zamestnávateľ mal malú dcérku a tá dcérka mala svoju guvernantku. Táto guvernantka bola z Indie. A práve ona stretla brata jej zosnulej pani. Nevedela mu odpustiť chyby z minulosti, ktoré spáchal voči rodine. Nakoniec to predsa všetko dopadlo dobre, pretože sa zaľúbili odpustili si spoločné chyby nielen z minulosti ale aj prítomnosti.
Taktiež spisovateľka, tak ako vždy spomenula niečo čo tú knihu ozvláštnilo. V tejto konkrétnej bolo dámske oblečenie z Indie, Ktoré nosila guvernantka a tá svojej kultúry sa nevedela vzdať aj, keď bola od nej odlúčená. A tu vidno, že keď človek si váži svoju krajinu v srdci tak, že ju nikto nevie zobrať.
Ďalšia historická poznámka, ktorá bola spomenutá v knihe je tajná práca, ktorú vykonávali ľudí, keď pracovali na ministerstve obrany. Bolo to dešifrovanie tajných dorozumievacích symbolov vojny. Keď prebiehala vojna a britská armáda sa dostala k tajnej reči francúzskej armády táto reč sa poslala ľuďom, ktorý sa tomuto venovali.
Táto kniha je veľmi krásna. Je tu veľa postrehov, o ktorých by sa dalo dlho rozprávať. Kniha je plná nádeje, ktorú niekedy každý potrebujeme. A preto je úžasná a nezabudnuteľná.
