NÁVŠTEVA MILOSLAVOVA
Moja najlepšia kamarátka sa volá Anetka a býva v Miloslavove okres Senec. Má malú sestru Andrejku, ktorú voláme Piraňa. Piraňa preto, lebo stále hryzie, kope, štípe a vymýšľa samé nezbednosti. Toto leto som bola u nich bola prvý krát na návšteve. Anetkina mamina má kamarátku, ktorá má veľkú rodinu a s nimi zažívame veľa vtipných situácii. Najviac vtipný je malý Miško. V kombinácii s Andrejkou to je smrť. Napríklad odrážali sa od fit lopty a súťažili kto ďalej skočí na posteľ. Boli sme aj vo Family parku v Rakúsku, cestou domov som sedela na zadných sedadlách s Miškom a celú cestu sa smial a keď sme už pomaly išli vystupovať z auta tak mi povedal že si mám pospať a oddýchnuť. Na splave to nebolo inak smial sa celou cestou ktorá trvala šesť hodín, ale aspoň nebola nuda. Keď sme doplávali do cieľa tak sme išli na opekačku. Taktiež sme boli aj v Šaštíne na dvojhodinovej omši kde sa Miško tak nudil že behal z miesta na miesto, ale najlepšie aj tak bolo že tam boli trhy a Miškovi sa tam páčilo autíčko ktoré nevydávalo práve najpríjemnejšie zvuky a celou cestou zo Šaštína sme počúvali to autíčko. Vždy keď sme v Miloslavove tak chodíme každý deň do kostola. Jeden deň bol taký vtipný pretože už cestou do kostola si v aute Anetka spievala dookola jednu vetu s pesničky ,,GORÁLKY OD NATÁLKY“ ako pokazená platňa. Ale to nebolo všetko prišli sme do kostola a Miško miništroval. Omša prebiehala celkom normálne pokiaľ si Miško nestrčil prst do nosa a nevytiahol si odtiaľ škopku ktorú nakoniec aj tak vyhodil do publika. Ja s Anetkou sme to nevydržali a začali sme sa smiať a smejeme sa na tom do dnes. A ešte aby som nezabudla na jeden celkom vtipný zážitok. Miško má staršieho brata Tobiasa a je približne v takom veku ako my s Anetkou. Boli sme s ním vonku na prechádzke a išli sme cez pole, Tobias začal rozprávať s maďarským prízvukom ľudia čo išli okolo si o nás museli pomyslieť svoje. My s Anetkou ako vždy sme spustili smiech. Po takýchto pekných zážitkoch som musela ísť domov, pretože začala škola no stále tu chodím počas predĺžených víkendov aj cez školu. Ako napríklad, keď som išla počas školy do Miloslavova s Anetkinou babkou a dedkom. Na tú cestu nikdy nezabudnem. Babka počúvala ľudové šlágre a spievala si, dedko komentoval autá pred nami a Anetkin krstný radšej spal. Toto je jeden z mojich najvtipnejších zážitkov.