Príbeh začína slečnou Marplovou, ktorá číta noviny, v ktorých sa dočítala že jej priateľ Jason Rafiel, umrel. Slečna Marplová Bola sa s ním na liečebnom pobyte na ostrove St Honoré v Karibiku, kde spoločne vyriešili vraždu. Následne na to prehodila pár slov z okolo idúcou pani. Zistila, že žena si vymyslela miesto kde býva. Dva dni po tejto udalosti, slečnu Marplovú pomocou listu zavolá právnická spoločnosť na konzultáciu. Pani Marplová sa na miesto stretnuti dostaví a zistí že pán Rafiel jej nechal list z ponukou. Slečna Marplová dostane 20 000 libier ak vyrieši jeden zločin, ktorého heslo je Nemezis (Nemezis je grécka bohyňa odplaty/pomsty). Pán Rafiel ju však varuje že ju môže čakať nebezpečenstvo a nach ju ochranuje anjel strážny. Slečne Marplovej dôjde list od pána Rafiela, že ak prijala ponuku, nech prijme pozvanie cestovnej spoločnosti ktorá ju na zájazd, ktorý jej uhradil. Slečna Marplová neváha a ide na zájazd.
Moja obľúbená postava je aj (jediná) hlavná slečna Marplová. Je to postaršia pani/dáma (okolo 70 rokov),ktorá má vyvinutý cit pre spravodlivosť, teda aj cit pre zločin. Je obozretná, trpezlivá a má presný úsvudok.
Autorka napísala knihu z mnohými zápletkami a nečakanými zvratmi, takže čitateľ po prvých 60 stranách nevedel knihu pustiť z ruky. Odporúčam čitateľom detektívok. Keďže v niektorých častiach knihy boli detailne popísané vraždy, neodporúčam citlivejším povahám. Kniha bola tiež rafinovane spojená z menom gréckej bohyne Nemezis, pričom často bola pani Marplová k tejto bohyni prirovnávaná. V knihe som našiel mnoho výrokov nad ktorými by bolo možné sa hlbšie zamyslieť. Väčšinou z nich boli porekadlá, príslovia, alebo metafory. Jeden z výrokov, ktorý ma zaujal znel takto:
„Nuž, kto mečom bojuje, ten mečom padne“
(Jane Marplová, strana 184)
