Ako malé dieťa som mala záujem o vlkov. Stvorenie plné života, krásy a elegancie. Preto som dlho hľadala knihy o vlkoch. V tejto dobe som nevedela nájsť žiadne knihy s takouto tematikou a myslela som si, že to bude nemožné, no mýlila som sa. Pred necelým rokom som našla knihu Nehaňte Vlka od nebohého autora s menom Farley Mowat, bol to environmentalista z Kanady.
Tá kniha mala zaujímavý dej, ktorý ma inšpiroval sa správať milšie k ostatným, tolerovať a rešpektovať iných ľudí. Príbeh bol celkovo fascinujúci, prenikol až do mojej duše. Všetky expedície a emócie, ktoré vpísal do knihy ma dojali.
Dej sa odohrával v chladných mesiacoch, samotný autor je hlavnou postavou. Mal za úlohu ísť na expedíciu za vlkmi a vrátiť sa s výsledkami o vlkoch a ich chovaní v divočine. Bol vopred informovaný vedcami, že vlci sú kruté stvorenia a mal byť opatrnejší voči nim, v najhorších prípadoch ich mal aj zabiť. Keď sa vydal za vlkmi celkom sám, začal si uvedomovať, že vlci nie sú zlý, ako o nich hovorila spoločnosť. Začal s vlkmi stráviť neprimerane veľa času. Bol veľmi odvážny, chodil si ich pozerať z blízka. Samozrejme sa najprv skrýval a pozoroval vlkov v stane, zakrytý medzi kríkmi. Nebol s nimi často fyzickom kontakte, ale dával im aj mená. Postupom času sa s nimi zoznamoval z blízka a vlčia svorka ho prijala ako jedného z nich. Vedela som sa vcítiť do knihy a predstavovala som si, že aj ja som s tými vlkmi.
Celkovo som sa naučila aj to, ako sa zmeniť v správaní medzi ľuďmi. Slová z knihy ma motivovali zmeniť sa z tichej osoby na viac sociálnu osobu. Kniha mi priniesla inšpiráciu písať si vlastné knihy a možno ich aj vydám počas môjho života.
Ten príbeh ukazuje aj to, ako človek si vymýšľa dezinformácie, aby sa cítil niečím výnimočným a aby oklamával ľudí.
Je mi ľúto toho, ako sme sa zmenili a ako sme sa my, ľudia, správali voči vlkom v minulosti a aj teraz v tejto modernej dobe. Vyvinuli sme nenávisť voči nim a mňa to veľmi mrzí, ako sme dopadli. Nikto nevie, či sa to dá navrátiť, ale ja budem mať stále rada vlkov.
Mám jedno želanie, a to vidieť ich mojimi vlastnými očami. Teraz v mojom dospelom veku, dúfam v to, aby som bola niekedy s vlkmi na blízku a zavýjala s nimi, možno aj hladkala vlkov.