Všetko to začalo v roku 2001 keď sa Barbara Demick – korešpondentka denníka Los Angeles Times presťahovala do Soulu, aby mapovala dianie v Južnej a Severnej Kórei.
Príbehy tvoriace obsah autorka zbierala neuveriteľných 7 rokov. Počas tohto dlhého obdobia aj tak zostáva pre ňu Severná Kórea v určitých ohľadoch veľkou neznámou. No tí čo ju zažili na vlastnej koži sa nám prostredníctvom svojho rozprávania pokúsia trochu poodhaliť (pre nás až nepochopiteľný) spôsob života plného príkazov a nezmyselných pravidiel, hladomoru, trestov a obmedzovaní základných ľudských práv a slobôd.Autorka zozbierala útržky rozhovorov tých, ktorí na vlastnej koži zažili to, čo znamená žiť v krajine, ktorú vedie propagandistická diktatúra prikazujúca uctievanie vodcu a akékoľvek čin sa môže stať pre človeka smrteľným. Prostredníctvom bývalého páru Miran a Džunsanga sa dozvedáme o tom, aké zložité a najmä nebezpečné bolo randenie v tejto krajine, doktorka Kim prezrádza aké katastrofálne podmienky zažívali v období hladomoru, a v akom zúfalom stave bolo zdravotníctvo…
Čítanie vo mne vyvolalo emócie hnevu a smútku zároveň, predsa ako je možné, že si neuvedomujú, že majú moc, ktorou môžu a chcú ničiť životy.