No longer human je román, ktorý je čiastočne aj autobiografia života a pocitov Osamu Dazaia, je prerozprávaný skrz denníky postavy Ōba Yōzō. Dielo sa skladá z prológu, prvého zápisníka, druhého zápisníka, tretieho zápisníka časť jedna, časť dva a epilógu. Počas celého diela Yōzō nezapadal do spoločnosti. Vždy nosil masku bezstarostnosti a veselosti, ktorá skrývala jeho skutočné pocity. Dúfal, že nájde normálny život v Tokiu, no tam prepadá drogám, alkoholu a prostitúcii, kvôli čomu sa jeho život začne čím ďalej tým viac komplikovať. Vzťahy, ktoré má so ženami iba zhoršujú jeho depresiu. Po neúspešnej dvojitej samovražde s milenkou, pri ktorej ona zomiera, nestráca iba ju. Stráca aj rodinu, ktorá ho zavrhne a spoločnosť, ktorá ho vidí ako skazeného. Yōzō sa kompletne utápa v drogách a alkohole. Všetky jeho pokusy o nájdenie lásky a pochopenia končia iba tragédiou. Nakoniec je poslaný do psychiatrickej liečebne, kde je už úplne izolovaný od spoločnosti. Tu už stráca všetko, svoju ľudskosť, svoje pocity, aj samého seba. Knihu som si vybrala kvôli jej tragickosti. Yōzō je postava, ktorá je hlboko fascinujúca. Yōzō je nešťastný romantik, je závislý na láske a vzťahoch k ženám, ale zároveň nedokáže ženy skutočne milovať. Vždy hľadá únik a nikdy sa nechytí svojho života. Čítanie o reálnych emóciách a skutkoch ľudí je pre mňa zaujímavé z toho dôvodu, že sa ich potom snažím pochopiť a zistiť dôvody, prečo robia to čo robia. V diele viem súcitiť s Yōzōvou túžbou po pochopení a láske. Keďže bolo v živote obdobie, keď aj pre mňa to bolo to, po čom som najviac túžila, a tak ako Yōzō, aj ja som spravila v tom období veľa chýb, ktoré teraz ľutujem. Zároveň ma, ale tieto chyby posunuli, aby som bola tým, kým som dnes. Zobrala som moje chyby a namiesto toho, aby som sa nimi nechala pohltiť, poučila som sa z nich a aktívne sa snažím byť najlepšou verziou samej seba. I keď moje zvládanie týchto emócií bolo od Yōza veľmi odlišné. Kniha mi priniesla hlboké pochopenie pocitov a bolesti ľudí, ktorí namiesto žitia svojho života, sa pred ním a pred jeho následkami snažia skryť. Následky toho, čo sa nám môže stať so životom, keď sa nechopíme kormidla a neurčíme svoj smer, ale necháme sa iba plaviť a unášať tam, kam nás voda zavedie. Uvedomila som si ako neprítomnosť lásky v našom živote vie v nás nechať pocit osamelosti a depresie, ktoré veľmi ovplyvňujú našu psychiku. Zároveň, aj keď už si lásku nájdeme, občas od nej utekáme kvôli strachu a zlým návykom. Tak isto som si uvedomila čo drogy, alkohol a zlé zvyky vedia spraviť s človekom a jeho vzťahmi. Táto kniha bola veľmi zaujímavá, a ak má človek na tieto ťažké témy žalúdok, určite by som mu ju odporučila.
