NOČNÉ MESTO
Dnes večer, keď mi viečka oťaželi a hlava klesla na vankúš, som navštívila Nočné mesto. Miesto iné ako ostatné. Každú noc vyzerá inak. Môže mať podobu knihy, stola, stromu, ba dokonca plesnivého zemiaka.
Dnes mal podobu malého domčeka s veľkým okrúhlym oknom, spoza ktorého svietilo mäkké, teplé svetlo, ktoré dopadalo na predzáhradku, v ktorej kvitli mesačníky také krásne aké som ešte nevidela. Na streche sedela čierna mačka s veľkými modrými očami a dlhým chvostom. Zoskočila zo strechy a prehovorila ľudským hlasom „Vitaj v mojom kráľovstve, mňau!“
Zdalo sa mi čudné, že obyčajný dom akých je na zemi tisícky nazýva kráľovstvom a tak som povedala „Ale veď toto nie je kráľovstvo, ale obyčajný domček a k tomu…“
No, zrazu mi skočila do reči: „A nie je to jedno? Ak chceš môže tu byť aj veľký biely palác s červenými strechami a so stotrinástimi komnatami, mňau.“
V tej chvíli ako to dopovedala vyrástol zo zeme krásny palác. Najväčší na svete!
„Už si spokojná, mňau?“, povedala uštipačne a zívla.
„Mači, ako si to dokázala?“
Mačku moja otázka zaskočila a aj trochu pobúrila.
„Po prvé, nevolaj ma Mači, skôr Cica a po druhé – toto je tvoj sen, tvoje Nočné mesto. Môžeš si tu robiť čo chceš a kedy chceš, mňau. Napríklad ak chceš, aby som sa zmenila na T-Rexa, kľudne. I keď to nie je moc lákavá predstava, mňau.“ Povedala a znovu si zívla akoby ju tá predstava nesmierne unavovala.
„Takže môžem aj lietať?“
„Samozrejme, ale nechápem prečo chceš práve lietať. Veď existuje množstvo lákavejších aktivít ako lietanie, mňau, napríklad spánok. Ja som v živote nelietala a vidíš, neubudlo zo mňa“.
„Áno, ale ty si mačka.“
„No a? Myslíš, že keď som mačka nemôžem lietať, mňau?“, povedala urazene a dodala: „Pre mňa za mňa kľudne sa nechaj zožrať hadopotkanom, len už ma nechaj spať!“, povedala a naozaj zaspala.
Zrazu sa mi nohy odlepili od zeme a stúpala som vyššie a vyššie. Zámok podo mnou sa zmenil na maličký fliačik až kým úplne nezmizol za zvuku môjho budíka.