Príbeh začína na strednej škole v malom írskom mestečku Carricklea. Connell a Marianne sú spolužiaci, ale patria do úplne odlišných spoločenských skupín. Connell je populárny, dobrý študent aj športovec, ale z chudobnej rodiny. Jeho mama upratuje v dome Marianne, ktorá je naopak bohatá, ale v škole neobľúbená a uzavretá.
Spočiatku sa medzi nimi rozvíja tajný vzťah. Connell sa hanbí priznať, že sa stretáva s „čudáčkou“ Marianne, a to ich vzťah veľmi poznačí. Keď Connell nepozve Marianne na školský ples, rozídu sa – zranená Marianne sa odmlčí, a Connell zostane s pocitom viny.
Obaja však neskôr nastúpia na univerzitu v Dubline. Tam sa situácia obráti – Marianne sa stáva populárnejšou, obklopuje ju skupina intelektuálov, zatiaľ čo Connell sa cíti izolovaný a neistý. Ich cesty sa znova skrížia a oživia vzťah, no stále medzi nimi pretrvávajú problémy s komunikáciou, dôverou a vlastnou hodnotou.
Počas vysokoškolských rokov sa niekoľkokrát rozídu a dajú dokopy. Connell bojuje s úzkosťou a depresiou, najmä po smrti blízkeho kamaráta. Marianne sa medzitým dostane do toxických vzťahov, v ktorých toleruje zlé zaobchádzanie, pretože sama nevie, čo si zaslúži. Obaja sa však priťahujú spôsobom, ktorý je hlboký a autentický.
Aj keď ich vzťah nie je jednoduchý, práve cezň si navzájom pomáhajú rásť. V závere knihy Connell dostane ponuku študovať v New Yorku. Marianne ho podporí, no sama sa rozhodne zostať v Írsku. Kniha sa končí s otvoreným koncom – nerozhodnú sa, či zostanú spolu, ale je jasné, že sa navzájom veľmi ovplyvnili a posunuli ďalej.
Kniha bola pre mňa veľmi silná práve tým, že nerieši nič extrémne dramatické, ale sústredí sa na bežný život a vnútorné prežívanie. Páčilo sa mi, že hlavné postavy nie sú dokonalé – robia chyby, sú zmätené, mlčia, keď majú hovoriť – presne ako to často býva v skutočnosti.