Bol raz jeden chlapec Bétoven, ktorý bol zamilovaný do Elišky. Posielal jej ruže od výmyslu sveta: zelenú, žltú, bielu, červenú, farebnú. No Eliška sa na neho ani nepozrela. Chudák chlapec, jedinou útechou bol mu klavír. Raz si sadol ku klavíru s bielou ružou a začal hrať… Au! Ruža ho pichla do prsta. Z bielej bola červená ruža. V tedy mu napadlo napísať melódiu pre Elišku. Aj tak urobil a dal jej pesničku. Eliška už zistila, že k nej niečo cíti. Tá ruža aj melódia sú nádherné, povedala mu. A keď boli starší, tak sa zobrali a Bétoven jej hral jej melódiu. A žili šťastne až kým nezomreli.