Abecedu a čísla som ovládal skôr, ako som sa naučil chodiť. Boli to farebné drevené vzdelávacie puzzle s číslami a písmenami v tvare slona. Potom to bola malá tenučká knižka Veršovaná abeceda od Táni Pastorkovej.
„Píšem, píšem písmená,
hádaj, čo to znamená.
Krúžok, čiarka, žiadna veda,
pozri, to je abeceda!“
Stačila mi táto jedna knižka. Mama mi ju musela čítať deň čo deň, noc čo noc. V piatich rokoch som si už knižky dokázal čítať sám. Medzi najobľúbenejšie patrili knihy o zvieratách. Keď som mal osem rokov, usporiadal som s mojimi rodičmi narodeninovú oslavu. Pozval som na ňu svojich najlepších kamarátov. Medzi nimi bola aj Miška. Práve ona mi darovala túto knižku. Vedela, že mám rád psov a aj ona jedného má. Knižka dlhšiu dobu ležala na poličke v mojej detskej izbe. Nadišiel čas nazrieť do jej vnútra a dozvedieť sa niečo viac o chlapcovi, ktorý rozumel psom. Pohodlne som sa usadil vo svojej detskej izbe a otočil prvý list. Desiaty, dvadsiaty, tridsiaty piaty, … nevedel som sa od nej odtrhnúť.
Mať psa je snom mnohých detí. Matejov však nie. Mal psa a veľmi ho ľúbil, ale odkedy odišiel, žiadneho iného už nechcel. Lenže potom stretol Jetyho. A ten sa rozhodol, že chce Mateja. Matej sa bránil, ale Jety spustil lavínu, ktorá Mateja strhla so sebou. Táto knižka je teda o lavíne. A o zbabelosti, hryzení svedomia, odvahe i neistote, o nezištnej láske a hlavne o psíkoch.
Matej je obyčajný chlapec, ktorý žije so svojou rodinou na dedine. Mali psa Benyho. Keď mal Matej tri roky, Beny zomrel. Jedného dňa Matej zistil, že rozumie reči psov. S touto schopnosťou sa nikomu nezdôveril, bál sa, že by mu nikto neveril. Matej začal tráviť viac času v miestnom útulku, kde sú psy opustené a potrebujú pomoc. Spoznáva rôzne psie osudy – od psov, ktorí boli týraní, až po tých, ktorí boli opustení z rôznych dôvodov. Každý pes mal svoj príbeh a Matej prostredníctvom rozhovorov so psami zisťuje, čo ich trápi a čo by ich urobilo šťastnými. Jeho rodičia a kamaráti pochopili aké dôležité je pomáhať zvieratám a že aj zvieratá sú súčasťou nášho života.
Túto knihu by si mal prečítať každý. Veľmi by som chcel, aby z nás vyrástli dospeláci, ktorí budú bojovať proti týraniu zvierat a zakročia, ak niekde na takéto zvieratko naďabia. Lebo práve súcit a ochota pomôcť nemému tvorovi z nás robí citlivé ľudské bytosti.
Týmto skladám veľkú poklonu ľuďom zo zvieracích útulkov. Obdivujem ich za to, že sú ochotní naháňať zatúlané zvieratá v čase i nečase, zachraňovať a poskytovať prvú pomoc aj zvieratkám, ktoré sú zablšené, zalepené a smradľavé kvôli ľuďom, ktorí sa na ne vykašľali. Obdivujem ich aj preto ako neúnavne zháňajú peniaze, jedlo a materiál, aby sa mohli o opustené a týrané zvieratá postarať.
Pomáhať finančne i materiálne, to je to najmenej, čo pre ne môžeme urobiť. A je to to najmenej, čo by ste mohli urobiť aj vy. Len si predstavte: ak by sa našlo aspoň tisíc čitateľov, ktorí by do útulku každý mesiac poslali čo i len jedno euro, hneď by mal útulok trochu ľahší život.
Na Slovensku existuje veľké množstvo útulkov. Stačí, ak sa poobzeráte okolo seba a nájdete útulok vo svojom okolí. Potom je už na vás, ako pomôžete. Či mu pošlete nejaké euro, donesiete staré deky alebo nakúpite krmivo. Alebo dokonca pôjdete pomôcť osobne a psíky budete venčiť, prípadne pomôžete s upratovaním. Alebo ešte vyšší level, ale ten už závisí viac od vašich rodičov: že psíkom, mačičkám aj iným zvieratkám poskytnete dočasný alebo trvalý domov.
Zvieratká si totiž našu lásku zaslúžia. A my by sme sa mali veľmi snažiť, aby sme si zaslúžili tú ich.
