Zvykol som veľa premýšľať a z mojich myšlienok sa tvorili emócie.
Ako šiel čas zabúdal som a ostávali iba pocity, na ktorých som začal stavať svoj svet.
V krajine zelene a príjemného sviežeho počasia býval starý farmár. Na svojej zdedenej farme pestoval cviklu, cibuľu a iné zeleniny či ovocia. Okrem iného choval zvieratá, ku ktorým choval zvláštnu priazeň keďže po smrti jeho ženy žil v dome už dlhšiu dobu sám s čím sa však už dávno zmieril. Jeho príbeh nevyzerá až tak zle, vlastní farmu a všetko čo potrebuje má na nej. Jeho pohľad je však iný. Každoročne prichádza o desiatky svojich zvierat a úrodu nachádza pošliapanú. Vinníkom je ryšavá líška z bielymi labkami. Farmár zistil kto mu robí škodu a veľmi sa hneval. Každý krát čo líška prichádza viac sa rozhnevá až napokon prestane premýšľať nad čímkoľvek iným hoci sa každoročne rodí dvakrát toľko zvierat ako mu mizne a úrody tiež nemá nedostatok. Jedného dňa sa teda rozhodne ohradiť svoje zvieratá tak aby sa k nim nik nedostal. Po desiatich dňoch, keď o žiadne ďalšie zviera neprichádza zaumieni si líšku definitívne poraziť. Vyberie sa teda hľadať jej noru. Po hodine k nej príde celý strhaný a unavený objaví líšku, ktorej cez kožu vidno všetky rebrá, mŕtvu a pri nej vychudnuté mladé líšča. V tú chvíľu sa farmárov hnev premenil na súcit, pretože vedel, že po celý čas sa líška snažila postarať sa o svoje mláďa a on bol ten, ktorý jej zapríčinil smrť. A tak vzal malú líšku ku sebe na farmu. Dorazil raz tak strhaný ako bol, rozprestrel noviny položil na ne mláďa a dal jej jesť. Farmár líšku kŕmil ako by ju bol nikdy neplánoval zahubiť. Z päťdesiatich zvierat ostalo po čase len desať, ale to mu neprekážalo. O dlhší čas, keď líška posledný krát vydýchla uvedomil si, že to čoho sa najviac bál je aj to čo mu bude najviac chýbať.
Farmárova líška meno nemala ale tá moja áno. Skús nájsť svoju a možno sa aj v tvojom príbehu premení na radosť.