Chovať čokoľvek na lazoch nie je ľahké. Chovať tam hydinu je takmer nemožné. Viete si preto predstaviť naše prekvapenie, keď otec dokvitol domov nielen s veľkým úsmevom, ale aj s ešte väčšou škatuľou, v ktorej priniesol malinké sliepočky, liliputky. Myšlienka to bola pekná, praženica každé ráno, a na záver dobrá slepačinka… Až na jednu maličkosť. Tú ich veľkosť. Sliepočky totiž neboli väčšie ako holub a teda ideálny obed pre všetky jastraby, kuny, líšky, sokoly, krkavce… zoznam to bol dlhý, predlhý. My sme však boli odhodlaný na všetko, už len kvôli praženici. Sprvoti sme sa striedali na nočných hliadkach, no to sa začínalo podpisovať na fyzickom i duševnom zdravý. Hlava našej rodiny preto prišla s nápadom na temer nedobytný kurník, konštrukciou i materiálom pripomínajúci väzenskú celu. Sliepočky však boli spokojné, keďže tam trávili len temné noci. Cez deň nám lobzovali po záhradke a vynášali rozsudky smrti nad našimi plodinami. Isto si viete predstaviť, že mamka z toho práve radosť nemala. Po určitom čase na hydinu zazerala lačnejšie než akákoľvek líška. Pri živote ich držala len skutočnosť, že znášali toľko vajec koľko mohli. A takto sme si žili, nažívali až do jedného osudného večera. V ten večer totiž líška, ktorá už nejakú chvíľu pokukovala po našich kurkách, rozbehla svoj plán. Potichúčky sa prešmykla okolo kamier, sťa prerastený pavúk preliezla plot a hop do kurníka. Naša líštička však nemohla tušiť, že ju z najvyššieho bydla pozoruje kohútik Kokoš. Keď ten videl, ako sa nad jeho sliepočkami zalizuje akási rišaňa, krv v ňom zovrela. Pierka sa mu ježia, žily mu od jedu navierajú. Prebudilo sa v ňom čosi z pravekých časov, keď on sám mal papuľu plnú zubov a takéto potvory hltal v celku. Z hrdla sa mu vydral bojový pokrik, ani orol sa zniesol na líšku. Veď on ju už naučí!! A ráno nás v kurníku privítal obraz polomŕtvej líšky, ktorej za hlavou hrdo trónil Kokoš. Správa o tomto skutku obletela celú horu, pretože od tých čias sa nám vyhýbali nielen líšky, ale aj diviaky, jelene, ba dokonca ani medveď sa u nás viac neukázal. Svojou odvahou si Kokoš zaistil čestné miesto v našom srdci, ako aj patričný dôchodok. Veď uznajte sami, ako by mohol taký hrdina skončiť v polievke?