Jozef Záchenský, 6.B, 4.ZŠ J. J. Thurzu, Detva
O Jankovi a jeho kúzelnej jabloni
Malí Janko žil so svojimi rodičmi kľudný farmársky život. Kopal na poli, polieval kvety, sadil zemiaky a mrkvu. Jankovi sa zapáčilo jedno prekrásne jabĺčko, ktoré mu jeho rodičia aj cez ich chudobu kúpili. Janko rodičom pekne poďakoval a bol šťastný. Celú cestu domov sa rozhodoval čo s jabĺčkom urobí.
Napokon sa rozhodol že si z jablka vyberie semiačka a zasadí ich na záhrade. Ako povedal tak aj urobil. Pekne sa o tú ešte len zasadenú jabloň staral. Bol šťastný keď uvidel prvé výhonky, lebo jeho práca nebola zbytočná. Jankovi bolo divné že jeho jabloň rastie tak rýchlo, pretože každým dňom bola vyššia a vyššia. Napokon prerástla aj Janka, ktorý si myslel že je to jeho úžasnou starostlivosťou od jej zasadenia. Keď už z nej bol veľký strom, začala kvitnúť a Janko sledoval ako kvitne a stále sa o ňu poctivo staral. O dva týždne už začali rásť prvé jabĺčka. Rodičia sa Janka spýtali:,,Ako si to dokázal? Veď si ju zasadil len pred mesiacom.´´ Janko odpovedal rodičom:,, Ja neviem, ona strašne rýchlo rastie.´´
Janko si o týždeň odtrhol jabĺčko a okoštoval ho. Na prekvapenie, boli jablká sladké ako med. Odtrhol ešte 2 jabĺčka a bežal za rodičmi aby aj oni okoštovali tie úžasné chutné plody. Rozmyslel si, že z polovici plodov vyberie semiačka, ktoré zasadí na záhradu aby urobil malinký sad a druhú polku predajú na trhu. Jeho malý sadík mal za mesiac a pol prvé plody. Každé dva až tri mesiace mal sad nové jablká. Jabĺčka síce nerástli aj v zime, no akonáhle začala jar jablone mali nové plody.
Ubehol prvý rok, druhý rok, tretí rok a na štvrtý rok sa stalo niečo magické. Jablone sa rodine odvďačili jablkami z číreho zlata. Rodina prekvapene bežala do zlatníctva zistiť či je to zlato pravé. Povedali im že to pravé zlato je, a jedno jablko od nich kúpili za 2 000€. Rodina si kúpila v ich okolí viac pozemkov a rozšírili sad. Nechceli kúpiť úplne nový sad, pretože chceli zostať pri prvej jabloni ktorá im pomohla zbohatnúť. Pomohli susedom, ktorý boli chudobný, ako oni kedysi, aby si o nich nemysleli že sa kvôli ich bohatstvu povyšujú nad ostatných.
Rodina si žila kľudný život ako dovtedy. Jediné čo sa zmenilo bolo, že mohli pomáhať chudobným ľuďom a posielať peniaze do útulkov a na charitu. Ani sa neobliekali do ničoho drahého. Peniaze ktoré im dali ich jablone si šetrili a boli strašne vďačný, že mali také šťastie. Janko sa tešil že rodičia sú šťastný. Každý deň chodili do sadu a starali sa o jablone.