V jeden pekný slnečný deň, sme so sestrou nič netušiac opäť spolu bojovali o to, kto vyloží a naloží myčku. A ja ako vždy, som jej mal plné zuby. Vždy všetko necháva na mňa a ja aj napriek tomu, že ju mám občas celkom rád, vie ma to pekne naštvať. No ako vravím deň vyzeral ako každý iný, až kým sa z kuchyne neozvala mama. ,,Oliver, Nelka poďte na chvíľu do obývačky!“
Prvé čo mi prebleslo hlavou bolo, že zase bude naštvaná, že tú myčku si musela vyložiť sama, ako vždy keď nemá chuť čakať na nás, kým sa s Nelou dohádame. Alebo som niečo urobil v škole? Rýchlo lovím v pamäti, aký je dnes deň. Ale dnes je predsa len pondelok, to by som v škole nestihol nič vyviesť a ak náhodou aj hej, asi by som o tom vedel, či nie? Prišli sme do obývačky a tam už na nás čakal aj tatík. Čakal som naštvaný výraz tváre, ale nič tomu nenasvedčovalo. Mama sa usmievala a tato len povedal, aby sme si sadli ku stolu. To zase bude, určite sme niečo spáchali.
Vtedy sa tatík na nás pozrel s vážnou tvárou, aj keď sa mi chvíľami zdalo ako by sa predsa len trochu usmieval. ,,Chceli by sme Vám niečo s maminou povedať. Čo keby nás bolo o jedného viac?“ Nela sa v tej chvíli začala priblblo usmievať a samozrejme si myslela, že nám naši konečne kúpia psa, aj keď vždy tvrdili, že pes do bytu nepatrí. No mňa v tej chvíli zalial pot po celom tele. Naozaj som zostal normálne spotený, pretože keď som si predstavil, že znovu budem mať ďalšiu otravnú a hádavú sestru, skoro ma porazilo. V duchu som si opakoval, že to nemôže byť pravda, že je to len zlý sen a o chvíľu určite skončí. Ale neskončil a bohužiaľ moja predtucha sa potvrdila. Čakali sme doma ďalšie malé otravné uvrieskané decko, ktoré samozrejme budem musieť strážiť a opatrovať ja ako našu Nelu.
Prešlo deväť mesiacov a mamina bola čím ďalej tým väčšia, bolo jasné, že už to naozaj sen nie je a že čoskoro to príde na svet. Nevedel som ako to s toľkými babami doma zvládnem, ale zároveň som bol zvedavý, či predsa len tá druhá sestra nebude o čosi menej otravná ako Nela, ukázalo sa však, že sme sa predsa len s Nelou spojili do tímu, pretože sa nám o našich nechcelo veľmi deliť s niekým tretím.
Aké bolo naše prekvapenie, keď tatík prišiel domov a celý vysmiaty nám povedal:,, Mamina má Oskara! “ ,, A za čo?“ spýtali sme sa obaja celkom zarazení. Tato sa nevedel prestať smiať a my sme nechápali prečo. No nakoniec z toho vyšlo, že mamina nám neporodila ďalšiu sestru, ale brata. Brata, s ktorým si raz zahrám vonku futbal, brata, ktorý bude mojím celoživotným parťákom. Usmial som sa a konečne som si naozaj vydýchol…