Bol raz jeden malý zajačik Hugo, ktorý mal rád prírodu. Jar bola jeho najobľúbenejšie ročné obdobie, keď začali kvitnúť farebné kvety, vtáčiky štebotali, voda v potokoch šumela a príroda sa zobúdzala zo zimného spánku. Chodil do školy, ktorá sa volala Zajačia škola. Mal dobrú pani učiteľku, pani medvedicu a volala sa Agáta. Najviac mal rád svoju rodinu a svojich dobrých kamarátov. Jeho mama sa volala zajačica Stela, jeho oco sa volal zajac Peter. Najlepšou kamarátkou bola zajačica Hermióna. Mal ju veľmi rád a bol do nej zamilovaný. Chcel sa s ňou oženiť, mať s ňou deti a šťastnú rodinu. Ona o tom vôbec nevedela, že ju má rád. Mal veľa kamarátov . Napríklad myšku Hrýzku, zajaca Baltazára, žabu Kvak, zajaca Filipa, veveričku Michaelu a lišiaka Michala. Hugo sa rozhodol, že si spraví menší výlet aj so svojimi kamarátmi. V piatok poobede, keď sa blížil víkend sa vybrali do lesa. Zbalili si nejaké veci. Vodu, nakrájanú mrkvu, syr, žalude, jablká, ktoré mali najradšej. Keď sa konečne zbalili, mohli sa vybrať na cestu. Išli, išli a išli a boli moc hladní a smädní. Sadli si pod strom, aby sa najedli a oddýchli si. Rozprávali sa pokojne a zrazu počuli nejaké šuchotanie. Začali kričať: ,, Haló je tam niekto?´´ Zvieratká sa moc báli. Nevedeli vôbec, kto to je. Najprv si mysleli, že to len niečo spadlo. Ale potom uvideli strašne veľkú brokolicu. Bola moc nechutná a zelená, malá obrovské ruky, veľké oči a veľké zuby. Strašne sa báli a nevedeli čo majú robiť. Začali čo najrýchlejšie bežať ako mohli. Najhoršie na tom bolo, že brokolica im bola stále za pätami a nemohli sa jej zbaviť. Keď tu zrazu zbadali za kríkmi jaskyňu. Schovali sa v nej a počkali, kým ich brokolica prestane hľadať. Mňam, mňam, to bude pochúťka. Niééééééé, nezožer ma. Zajko sa vystrašene vyľakal. V tom okamihu prišla jeho mamička a spýtala sa ho. Hugo čo sa deje? No ja som išiel do lesa zo svojimi kamarátmi. Potom sme si oddýchli, najedli sa, napili sa a zrazu nás začala naháňať veľká brokolicaBola zelená, nechutná, veľká a mala strašne veľké ruky, veľké oči a strašne veľké zuby. Povedal Hugo mamičke. Zlatko neboj sa bol to len zlý sen, doma si v bezpečí. Povedala Hugova mamička. Nakoniec sa Hugo upokojil. Na druhý deň sa vybrali na výlet do lesa. Ale už naozaj. Mamička Stela sa ho spýtala, že s kým tam chce ísť. Ja by som chcel ísť s tebou, s ockom a čo keby sme zavolali aj babke a dedkovi. Spýtal sa Hugo. Môžeme. Kým dorazili babka s dedkom, zatiaľ sa Hugo s rodičmi pobalili. Zobrali si len vodu, mrkvu a jablko. V tom prišli starí rodičia. Ahoj babka a dedko. Konečne ste tu. Už môžeme konečne ísť. Nadšene vykríkol Hugo. A vlastne kam ideme? Pýta sa Hugo. Však tu do nášho lesa. Aha som si aj myslel lebo je to môj najobľúbenejší les. Tak sa vybrali. Mamička mu povedala že idú na jedno veľmi pekné miesto. Zajko sa nevedel dočkať. A zrazu prišli na krásne miesto plné motýľov. Deň ubehol rýchlo a Hugovi sa to tak páčilo, že ani nechcel ísť domov. No dobre už je čas ísť domov, lebo sa začína stmievať. Povedala mamička. Nie ešte nie. A čo tu chceš nocovať Hugo? Pýtajú sa ho rodičia. Ááááááááno. No tak dobre, budeme tu spať. Šťastie, že som zobrala tie deky. Vzdychla si mamička. Pozrite aký krásny modrý motýľ. Hugo poď pôjdeme pomaly spať už je neskoro. Povedala mamička. No dobre. Tak dobrú noc. Dobrú. A sladké sny. Spali pokojne celú noc. Dobré ráno. No čo ako sa ti spalo medzi motýľmi? Výborne. Ja by som tu ešte jednu noc spal, ale chýba mi moja izba a moji kamaráti. Ale je čas sa ísť naraňajkovať. Budeme mať opečenú mrkvu. A zatiaľ Hugo môžeš ísť za motýľmi. To je výborný nápad. Zajko išiel za motýľmi a jeho mamička s babkou robili raňajky. A jeho ocko s dedkom šli na huby. Hugo poď jesť. Zavolala ho babka. No čo chutí ti Hugo. Spýtala sa ho babka. Áno je to veľmi dobré. Zajko sa išiel zalizovať za svojimi malými uškami. No Hugo a keď doješ tak sa pôjdeme pobaliť. A kam šiel ocko s dedkom? Spýtal sa Hugo mamičky. Išli na huby. No už som zjedol idem sa zbaliť. Čaute, pozrite, nazbierali sme dubáky, kuriatka. Super no a teraz sa poďme pobaliť aha Hugo už dávno je. No Hugo ty si aký šikovný pochválil ho dedko. No sme pobalení, môžeme ísť. A mami môžem sa ísť rozlúčiť s motýľmi? Áno pravdaže môžeš. Hugo sa rozlúčil s motýľmi a vyrazili sa konečne domov. Ako sa vám tam páčilo? Mne veľmi. Pôjdeme tam ešte niekedy prosím? No keď tak veľmi chceš, tak tam môžeme ísť na budúci týždeň v sobotu. Áno. Zajko sa tešil až tak že poskakoval od radosti. Rozprávali sa celou cestou. Aha tam je náš dom, ešte kúsok a sme doma, povedal ocko. Ale čo babka a dedko? Spýtal sa smutne Hugo. Neboj sa však my tu máme auto a domov to máme kúsok. Dobre. No tak my už pôjdeme. Povedala babka. Ešte nie, však ostaňte na obed. Povedal Hugo. Áno budeme grilovať zeleninu. Povedal ocko. No dobre. Tak ostali a spravili si poriadnu grilovačku. Mami, oci a zavoláme aj mojich kamarátov ich rodičov a starých rodičov? Môžeme. Tak prišla myška Hrýzka, veverička Michaela, zajac Baltazár, žaba Kvak, zajac Filip, zajačica Hermióna ,lišiak Michal, ich rodičia aj starí rodičia. Mali parádnu párty, bavili sa až kým neboli všetci unavení. Nakoniec keď o pár rokov už boli Hermióna a Hugo dospelí zaľúbili sa do seba a mali veľkú svadbu. A potom sa im o rok narodili malé deti a žili šťastne až kým nepomreli.