O troch princoch
Bol raz kráľ a všetko mal, iba nemal potomka na svoj kráľovský trón. Bolo mu to smutné, akože by nie, lebo načo bolo kráľovi celé bohatstvo, ak ho nemali užívať najbližší príbuzní? Raz na poľovačke kráľ stretol srnku, stlačil spúšť a puška nevystrelila, pretože ju sluhovia zabudli nabiť. Zareval kráľ, ale srnka to pochopila po svojom. Poklonila sa pred kráľom a po ľudsky mu povedala, aby išiel domov a čo tam našiel, bolo len jeho lebo ju nezastrelil a zmizla. Keď kráľ prišiel domov, kráľovná mu vravela, že sa im narodili traja synovia. Prešli roky a kráľovské trojčatá dospeli. Kráľ si privolal svojich troch synov a povedal im, že každý bude vládnuť jeden mesiac! Ako prvý na trón zasadol princ Baltazár. A hneď prvý deň vyhlásil že treba mať poriadok, zakazoval spievanie, tancovanie, smiatie aj usmievanie. Napriek tomu sa nariaďovali na nosenie čierne šaty. Ako druhý na trón zasadol princ Helidor. S okamžitou platnosťou bola z kráľovstva odvedená štipľavá paprika, soľ, korenie, cibuľa, ocot a chren, hrsť cukru. Namiesto obyčajnej reči prikazoval spievanie. A ako posledný na trón zasadol princ Kubo. A rozkázal komu sa chce nech si poplače, koho niečo teší, nech si zaspieva, kto chce kyslé, nech si okyslí.