Preskočiť na obsah

O Veternom kráľovi

    O Veternom kráľovi

    Kráľ mal syna a dcéru, otec sa z nich veľmi tešil, šuhaj ako slnce a dievča ako zora. Raz sa kráľ prevážal s dcérou v koči za mestom, keď zrazu zafučal vietor a dcéry nikde. Kráľ vyslal sluhov po celej krajine ale po dievčine ani stopy. Avšak syn sa rozhodol, že sestru pôjde pohľadať sám. Dostal od otca požehnanie a vydal sa na cestu. Všade chodí, všade sa vypytuje ale nikto o jeho sestre nepočul. Raz prišiel k jazeru v ktorom sa kúpal kŕdeľ kačiek. Junák vytasil flintu a namieril to do najväčšej kačky. Kačka mu ale povedala nech do nej nestrieľa, že mu bude na dobrej pomoci. Junák stiahol flintu späť na plece a išiel ďalej. Onedlho prišiel k mravenisku a začal doň pichať palicou. Zrazu prišiel za ním okrídlený mravec a hovorí, nech ho ušetrí, že mu bude na dobrej pomoci. Tak junák sa zľutoval a mravenisko obišiel. O chvíľu prišiel do húšťavi, cez ktorú ak chcel rýchlo prejsť, musel by zotnúť peň, v ktorom bol však úľ. Junák už bol pripravený ale vyšla z úľa včelia kráľovná a hovorí, nech nerúbe do jej domu, že mu bude na dobrej pomoci. Tak junák sa nakoniec preťal cez húštinu a zbadal zámok na vŕšku. Ledva sa naň vyštveral kvôli silnému vetru. Prišiel ku dverám, zaklopal, a nič. Vošiel teda dovnútra, a v tretej izbe našiel Veterného kráľa. Hneď mu hovorí, nech mu vráti jeho sestru. Kráľ ho zobral na morský breh, stiahol si prsteň z ruky a hodil ho do stredu mora. Potom hovorí junákovi, že ak mu ho do zajtra rána donesie, sestru mu vráti. A kráľ odišiel. Zrazu na mori priletí k nemu kačka, ktorá mu hovorí nech sa nestrachuje, že prsteň mu donesie. A tak sa aj stalo, ráno mal junák skutočne prsteň na ruke. Podal ho kráľovi, a on ho zaviedol na zámočnícku vežu, zobral vrecko maku a rozsypal ho do vetra. Vraví junákovi, ak tento mak pozbiera do zajtrajšieho rána, sestru mu vydá. Junák iba smutne pozrel do vetra, keď zrazu sa pred ním objavil okrídlený mravec a hovorí, nech sa nestrachuje, že mak celý pozbiera. Ráno keď za ním prišiel kráľ tak skutočne mak bol celý pozbieraný v hradnej veži. Veterný kráľ povedal junákovi, že mu sestru vydá, ale musí ju spoznať medzi 12 devami. Kráľ mu ich ukázal, a naozaj, každá bola rovnaká ako druhá. Vtom k junákovi priletela včelia kráľovná a pošepkala mu, že na akú devu sadne, to je jeho sestra. Zaradovaný junák sa pozeral na včielku ako si sadla na jednu z dievok. Podišiel k nej, objal ju, a spolu odišli za otcom.
    Posolstvo, ktoré si z tejto rozprávky odnášam je, že by sme mali rešpektovať každého a nerobiť si z ľudí zbytočne nepriateľov lebo nikdy nevieme, kedy budeme potrebovať pomocnú ruku.