Rozhodola som sa prečítať si Obraz Doriana Graya od Oscara Wildea. Je to klasická literatúra, ktorá spája gotický horor s hlbokými filozofickými témami. Zaujala ma najmä autorova reflexia krásy, morálky a dôsledkov hedonistického spôsobu života. Myšlienka, že človek môže navonok zostať večne mladý, zatiaľ čo jeho portrét starne a odráža jeho vnútornú skazenosť, mi prišla fascinujúca.
Čítanie tejto knihy bolo zážitkom. Wilde píše elegantne a jeho štýl je plný vtipu, vďaka čomu aj najtemnejšie momenty pôsobia nádherne či idealisticky. Príbeh sleduje Doriana Graya, mladého muža, ktorého krása očarí každého v jeho okolí. Pod vplyvom cynického lorda Henryho Wottona si Dorian želá, aby nestarol a čas a hriechy by niesol iba jeho portrét, zatiaľ čo on sám zostane navždy mladý. Ako sa postupne oddáva životu plnému pôžitkov a sebectva, jeho vonkajší vzhľad zostáva nezmenený, no portrét sa stáva desivým odrazom jeho morálneho úpadku.
Najviac ma na knihe zaujala jej nadčasová myšlienka. Wilde kritizuje posadnutosť spoločnosti povrchnou krásou a pôžitkárstvom, pričom ukazuje, ako túžba môže viesť k sebazničeniu. Dorian je zároveň tragickou aj desivou postavou – má všetko, no v konečnom dôsledku stráca sám seba. Román navyše otvára zaujímavé otázky o povahe umenia, morálke a o tom, či skutočná škaredosť sa ukrýva v skutkoch človeka, a nie v jeho výzore.
Obraz Doriana Graya by som určite odporučila, najmä čitateľom, ktorí majú radi literatúru, ktorá núti premýšľať a ponúka temnú, gotickú atmosféru. Nie je to len hororový príbeh, ale aj filozofická úvaha o živote, skazenosti a cene života bez svedomia. Kniha je nádherne napísaná, plná zapamätateľných citátov a aj dnes zostáva rovnako aktuálna ako v čase svojho vydania.
