Kniha Obvinená vo mne zanechala naozaj silný dojem. Už od prvých strán som cítila , že toto nebude len ďalší bežný príbeh, ale niečo, čo ma vtiahne hlbšie až do hlavy hlavnej hrdinky, ktorá sa preberá na psychiatrickom oddelení a vôbec netuší, čo tam robí. Už len tá predstava, že sa prebudíš niekde, kde nechceš byť, a ešte ti tvrdia, že si niekoho zabila to vo mne vzbudilo zmes strachu, zvedavosti aj súcitu.
Veľmi sa mi páčilo, ako autorka vykreslila psychiku hlavnej postavy. Cítila som jej zmätok, frustráciu, obrovskú bezmocnosť, keď sama netušila, čo je pravda . Bolo to napísané tak realisticky, že som miestami mala pocit, že som tam s ňou zatvorená medzi štyrmi stenami, sledujem tie isté postavy a kladiem si tie isté otázky Čo sa stalo? Prečo som tu? Komu môžem veriť?
Autorka do príbehu vložila veľa napätia, ale aj emocionálnu hĺbku. Nešlo len o to, zistiť, čo sa stalo a kto je vinný išlo aj o samotný boj so sebou samým, o hľadanie pravdy, identity a toho, čo robí človeka človekom. Bolo to desivé, miestami temné, ale aj silné a surové presne tak, ako život vie byť.
Páčilo sa mi, že nič nebolo čiernobiele. Postavy boli komplexné, niektoré mi boli sympatické, iné mi liezli na nervy ale všetky boli uveriteľné. Tá nejednoznačnosť a postupné odhaľovanie pravdy mi pripomínalo skladačku, ktorá sa dá dokopy len vtedy, keď sa pozrieš aj do tých najtemnejších kútov.
Záver mi zostal v hlave ešte dlho po dočítaní. Nechcem prezrádzať detaily ale ten pocit keď si uvedomíš, ako veľmi si ovplyvnený tým, čo si myslíš, že je pravda to bol jeden z najsilnejších momentov knihy. Lucia Sasková to napísala tak, že to vo mne zanechalo stopu. Určite sa k tejto knihe niekedy vrátim. Nie preto, že by bola príjemná ale preto, že bola pravdivá. Drsným, surovým a veľmi ľudským spôsobom.