Začarovaná lopata
V škole ZŠ s MŠ Za kasárňou v remeselnom domčeku bývala začarovaná lopata. Nebývala tam vždy. Predtým od roku 1962 žila v pivnici. Vždy raz za 10 rokov v noci vyšla von a začala vyhrabovať diery na dvore školy.
Keď deti jedného dňa v tomto školskom roku vyšli poobede von všimli si, že v ihrisku sú znova diery, a tak to šli povedať školníkovi. „Pán školník, pán školník, na ihrisku sú diery.“
„Fakt? Ukážte mi to. To sú ale veľké diery!“, povedal školník a odišiel preč od detí za riaditeľkou a povedal jej to. „ Na ihrisku sú veľké diery, môžete si to overiť.“ Keď jej to povedal zhrozila sa a spýtala sa „Viete čo to bolo?“. „Nie,“ povedal školník.
„Ja asi hej, pred desiatimi rokmi sa stala skoro rovnaká vec. Bol to čarodejník Guľa. Začaroval lopatu, aby hrabala diery. Urobil to, lebo chcel, aby škola nemala peniaze na kúrenie, učebnice, počítače a podobné veci. Škole sa chcel pomstiť, lebo keď k nám chodil dávno do školy, stále dostával päťky. Večer pôjdeme von a chytíme tú lopatu,“ povedala riaditeľka. „Môžeme na tú lopatu nastražiť pasce, či nie?“ povedal školník. „Môžeme“, povedala riaditeľka. „Dnes sa von nepôjde takže nevychádzajte na dvor“, povedala riaditeľka v rozhlase.
A školník išiel povedať učiteľkám na dvore, aby išli do triedy s deťmi.
„A môžeme konečne robiť pasce“ povedal školník. Pasce dali na: futbalové ihrisko, na bežecký ovál a aj na iné časti dvora. Večer, keď sa zotmelo, vyšli von a pozerali sa či neuvidia hýbajúcu sa lopatu. A uvideli – lopata sa rýchlo hýbala takže ju bolo ťažko vidieť. Lopata sa chytila do pasce na futbalovom ihrisku. „A máme ťa“ povedal školník.
„Vlastne čo s ňou spravíme?“ spýtal sa školník riaditeľky. „Zlomíme ju“, navrhla riaditeľka. „Nie, len to nie“ povedala lopata.
„Ale áno“ povedal školník a lopatu zlomil. Od vtedy sa už na škole ZŠ s MŠ Za kasárňou nepreháňala kráčajúca lopata.