Milujem knihy Colleen Hooverovej. Vždy keď ich čítam absolútne ma pohltia, nedokážem ich dať z ruky, nezaspím kým ich nedočítam. Beznádejná a Stratená nádej boli famózne. Odvrátená tvár lásky zas trpko krásna. Tate je dvadsaťtri ročná študentka, ktorá má minimum voľného času popri škole a praxi a Miles je dvadsaťštyri ročný pilot, ktorý nemá žiaden osobný život, len svoju prácu. Tate nemá na vzťah a lásku čas, Miles voči láske zanevrel, no napriek tomu ich to k sebe neustále ťahá. Uzavrú medzi sebou dohodu. Nebudú priatelia, ani milenci, len budú jeden druhého využívať na spoločný sex. No Tate postupne zisťuje, že Milesa čoraz viac miluje. Ten však hneď na začiatku určil dve pravidlá. Aby sa nepýtala na minulosť a nečakala od neho budúcnosť. Tate sa snaží presvedčiť samú seba že to zvláda, že jej ich vzťah vyhovuje. No prichádza na to že chce viac, ako je je Miles ochotný dať… Kniha je rozdelená na dva príbehy a striedajú sa vždy po kapitolách. Prvý v súčasnosti rozpráva Tate. Je o Milesovi, ktorý je smutný, tichý a uzavretý. Odmieta rozprávať o sebe a o svojej minulosti, nálady sa mu menia rýchlosťou blesku a láska je niečo, čo už nikdy nechce zažiť, pretože zažil jej odvrátenú tvár. Druhú spred šiestich rokov rozpráva Miles. O úprimnej a čistej láske sedemnásťročného chlapca k spolužiačke Rachel. A práve s Rachel zažijú nielen krásnu, ale aj tú trpkú, bolestivú, odvrátenú tvár lásky, ktorá ich oboch takmer zničí. Príbeh ma dostal. Bála som sa čítať ďalej, lebo som nechcela aby sa stali veci, ktoré sa stali, ale musela som knihu dočítať, pretože každý si zaslúži druhú šancu. Či už na lásku, alebo na život. Pri epilógu mi slzy padali padali padali. Proste nádherné. Veľmi sa mi páčila aj forma, akou boli robené Milesove kapitoly. Zarovnanie na stred im dával až priam umelecký vzhľad. Jediné čo môžem knihe ako takej vytknúť je, že vydavateľstvo neponechalo pôvodnú obálku, ktorá bola síce jednoduchá (bubliny vo vode stúpajúce k hladine), ale mala hlboký význam priamo spätý s príbehom. Pochopíte, keď knihu dočítate…