Táto kniha je o panne Johanke z Liptova, ktorá je poslednou dedičkou hradu v Liptovskom Hrádku. V útlej mladosti sa Johanka mala vydať za Radovana Balašu, ktorý bol vnukom mocného uhorského magnáta Donča. Radovan si však všetko rozmyslel tesne pred sobášom a mladou nevestou Johankou pohrdol. Starý otec ho za tento čin vydedil a vyhnal ho z rodinného sídla na Pustom hrade.
O sedem rokov sa Johanka s Radovanom opäť stretávajú, keď Radovan potrebuje seba aj so svojou zranenou družinou ukryť pred nepriateľom. Johanka v sebe sedem rokov dusila hnev, nenávisť a pocit krivdy, preto odmietala prijať pravdu, že Radovan sa zmenil a svoju mladícku nerozvážnosť veľmi ľutuje.
Dramatické udalosti, ktoré sa odohrajú na Hrádku, však pomôžu obom mladým ľuďom pochopiť, že čas mnohé veci zmenil. Obaja sa za tých sedem rokov zmenili a Johanka Radovanovi odpustí. Na konci knihy sa im narodí krásny syn a Johanka bude panovať na svojom hrade aj so svojim manželom Radovanom.
Túto knihu som si vybrala, pretože ma zaujal jej nádherný obal, ale aj autorka tohto príbehu. Od Jany Pronskej som čítala už viacero príbehov, a preto som vedela, že ani táto kniha ma nesklame. Kniha ma však zaujala aj z toho dôvodu, že dej sa odohráva na Liptove, kde bývam aj ja.
Kniha sa mi po prečítaní veľmi páčila a verím, že o niekoľko rokov si ju prečítam znovu. Príbeh bol napínavý a aj keď ma hlavná hrdinka v niektorých momentoch veľmi iritovala, obdivovala som ju za to, ako zvláda bojovať so svojimi emóciami. Dozvedela som sa nové informácie o hrade v Liptovskom Hrádku a za to som veľmi vďačná.
