George Orwell, vlastným menom Eric Arthur Blair, vydal knihu Zvieracia farma v roku 1945, kedy sa národy nadchýnali ideálmi socializmu. Orwell bol socialista, ktorý sa nestal komunistom a videl hrozby, ktoré sa už diali v Sovietskom zväze.
Dej sa odohráva na farme v Anglicku niekedy v 20. storočí.
Témou knihy je kritika komunizmu a Sovietskeho zväzu.
Kniha má 10 kapitol. Využíva sa tu retrospektíva – chronológia, on – rozprávanie, kniha sa člení na kapitoly, odseky.
Hlavnou postavou je prasa Napoleon, ktorý bol veľký biely kanec, výborný rečník, no neskôr neobmedzený vládca farmy. Bol to manipulátor, ktorý si vedel získať zvieratá na svoju stranu. Takmer vo všetkom, čo hovoril, klamal. Napoleon mal predstavovať Stalina, pričom psy, ktoré boli neustále v jeho blízkosti, predstavovali KGB.
Vedľajšou postavou bolo prasa Major. Tiež to bol obrovský, takmer 200 – kilový 12 ročný kanec. Nabudil zvieratá k revolúcii ako zakladateľ nového myšlienkového smeru – animalizmu, podľa ktorého jediným nepriateľom zvierat bol človek a všetky zvieratá sú si rovné. Ďalšími vedľajšími postavami boli zvieratá žijúce na farme: prasa Kvičiak, prasa Snehuliak, kobyla Ďatelinka, ťažný kôň Boxer, somár Benjamin, ovce, sliepky, psy, husi a iné.
Uprostred noci zavolá najväčšie prasa Major všetky zvieratá z farmy do stodoly, aby im porozprával o svojom sne, v ktorom sa mu zdalo, že zvieratá zostali jediné na planéte a nabudil zvieratá k tomu, aby sa vzopreli svojmu pánovi Jonesovi, lebo bez ľudí im bude lepšie. Zvieratá následne spíšu sedem prikázaní animalizmu, vzbúria sa proti pánovi Jonesovi a vyženú ho z farmy. Zmenia názov farmy z Panskej farmy na Zvieraciu farmu. Zvieratá mali dobrý pocit, že už nepracujú na niekoho, ale pre seba. Kôň Boxer pracuje najusilovnejšie a jeho heslom je, že „budem pracovať viac.“ Keď sa pán Jones znovu objaví, aby si vzal späť farmu, zvieratá ho opäť porazia a na dôkaz víťazstva si nechajú Jonesovu zbraň. Napoleon a Snehuliak začínajú navzájom súperiť o moc na farme. Snehuliak získaval podporu, no počas jedného z nedeľných zasadnutí zvierat, na ktorom Snehuliak navrhol postavenie veterného mlyna, ho Napoleon vyhnal s pomocou svojich bodyguardov (psov). Napoleon na to prehlásil, že ruší nedeľné zasadnutia a o všetkom budú rozhodovať prasatá pre dobro všetkých zvierat. Napoleon uskutočnil čistku a obvinil viaceré zvieratá, že spolupracovali so Snehuliakom. Napoleon začal upravovať a prepisovať históriu tak, aby mu vyhovovala. Napoleon sa stále viac správa ako človek, spí v posteli, pije whisky a obchoduje s ľudskými farmami. Pôvodné zvieracie zásady pre neho neplatia. Ostatné zvieratá sa majú veľmi zle. Boxer pri práci spadol do kameňolomu a cítil, že zomiera. Napoleon mu zavolal „sanitku“, ktorá mala na dverách napísané konský mäsiar. Prasatá sa v priebehu rokov čoraz viac podobajú na ľudí, chodia po dvoch nohách a z pôvodného prikázania „dve nohy zlé, štyri nohy dobré“ sa stalo „štyri nohy dobré, no dve ešte lepšie.“ A z pôvodných sedem prikázaní sa stane jedno: „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.“
Kniha nebola náročná na čítanie, bola aj vtipná, ale človek si musí uvedomiť, v akom kontexte sa na príbeh má pozerať. Orwell používa zvieracie postavy ako symboly rôznych skupín v spoločnosti a ich role v revolúcii. Prasatá, ktoré prebrali rolu vládnucej triedy, bohatnú a korumpujú sa, pričom ostatné zvieratá hladujú a sú utláčané. Orwell v knihe pekne popisuje spôsoby manipulácie a propagandu.
Citát z knihy: „Zvieratá vonku hľadeli z prasaťa na človeka, z človeka na prasa a opäť z prasaťa na človeka; nedalo sa však už rozoznať, kto je kto.“ (str. 102)
V knihe sú stredne dlhé vety, druh viet je oznamovací, pásmo postáv, využíva sa priama reč. Slovná zásoba je spisovná, jazykový štýl je umelecký. Literárny druh je epika a žáner knihy je alegorická novela s prvkami bájky.