Šolochovi vyrozprával príbeh tejto knihy sám hrdina, s ktorým sa náhodou stretol Andrej Sokolov. Dajú sa spolu do reči a on mu vyrozpráva svoj životný príbeh. Andrej bol Rus. Keď začala vojna musel narukovať. Doma mu zostala žena, dve dcéry a syn. Bojoval na rôznych frontoch, až kým ho nezajali. V koncentračnom tábore sledoval kruté zaobchádzanie fašistov so zajatcami. Keď ušiel z tábora k svojim, dostal správu, že na jeho dom spadla bomba, v ktorom bola jeho žena a dve dcéry. Tešil sa už len na syna. Ale pred koncom vojny mu zahynul aj on. Keď ho demobilizovali, odišiel k svojmu starému priateľovi. Tam ako šofér rozvážal obilie po celom ZSSR. Každý deň jeho cesta viedla okolo bufetu, pri ktorom videl stávať malého otrhaného chlapca Váňušku. Raz ho pozval na obed. Dozvedel sa, že nemá rodičov. Sokolov sa mu predstavil ako otec. Novela sa končí rozlúčkou Šolochova so Sokolovom. Šolochov sa potom ešte zamýšľa nad krutým osudom dospelého človeka plného útrap.
