Dej románu sa začína v Penzióne pani Vauguerovej v Latinskej štvrti Paríža na ulici Sainte-Genevéve v roku 1819, kde býva 18 stálych obyvateľov. Dom je starý, špinavý a lacný penzión, v ktorom bývajú iba ľudia, ktorí nemajú peniaze nazvyš na zabezpečenie slušného bývania. Pani Vauquerová je vdova, jej manžel väčšinu peňazí premrhal, nechal jej iba tento penzión. Zarába na nešťastných chudákoch, ktorí jej platia nájomné z posledných peňazí.
Román rozpráva príbeh otca Goriota, ktorý pracoval ako robotník v továrne na výrobu cestovín a neskôr sa z neho stal úspešný obchodník s cestovinami. Pri obchodovaní počas revolúcie sa mu darilo, bol úspešný, mal veľa peňazí a stal sa z neho bohatý mešťan. Spolu s manželkou vychovával dve dcéry. Manželka, ktorú mal veľmi rád, mu zomrela po siedmych rokoch manželstva a všetku svoju lásku venoval svojim dvom dcéram. Celý svoj život po smrti manželky naplno venoval svojim dcéram. Keď obe vyrástli postupne sa bohato vydali. Staršia Anastázia, ktorá bola pyšná a panovačná sa vydala za šľachtica grófa de Restanda a mladšia Delphina, ktorú mal otec Goriot radšej, za bankára de Nucingena. Otec Goriot im dal obom bohaté veno, ale po čase sa na veno zabudlo a manželia zakázali dcéram, aby ich chodil otec navštevovať. Potom pokračoval vo svojich obchodoch. Dcéry na neho neustále naliehali, aby už obchodov nechal. Otec Goriot sa postupne stával obetným baránkom svojich dcér lebo zanechal svoj obchod a musel platiť ich dlhy, lebo žili honosným životom. Nakoniec svoj majetok predal a odsťahoval sa do penziónu u pani Vauquerovej, kde je lacné ubytovanie, lebo jeho dcéry boli natoľko pyšné, že ani jedna si ho nechcela zobrať k sebe. Mali na to svoj nezmyselný dôvod, že sa nevie chovať v spoločnosti. Dcéry sú rozmaznané, sebecké a za otca sa hanbili, no aj napriek tomu občas ho chodili navštevovať, ale nie pre lásku, ale pre peniaze. Hoci zo začiatku bol bohatý, jeho bohatstva sa pomaly míňalo vďaka jeho dvom dcéram, ktoré nadovšetko miloval, a spĺňal im všetky rozmarné želania. Nevďačné dcéry o otca a jeho lásku vôbec nestáli. Nikto mu neveril, keď sa ho pýtali kto to bol.
V rovnakom penzióne býva druhá hlavná postava románu, študent Evžen Rastignac. Evžen prichádza do Paríža študovať práva. Pochádza z chudobnej rodiny. Peniaze, ktoré dostáva od rodičov stačia iba na bývanie. Postupom času Evžen poznáva, že sa v spoločnosti bez peňazí nezaobíde. Peniaze si požičiava u svojho kamaráta Vautrina. Na jednom plese sa zoznamuje s Delfinou a zamiluje sa do nej. Kvôli nej sa Evžen stane hazardným hráčom. Po čase sa do Rastignáca zaľúbi slečna Viktorina, ktorej brat padol vo vojne a ona ostala dedičkou veľkého majetku, ale on je verný Delfíne, ktorá chystala izbu pre svojho otca Goriota. Slečna Michomneauová oznámila polícií o dávnej činnosti pána Vautrína u Jacguesa Collina a polícia ho vzala so sebou. Onedlho nato pani Michomneauová a pán Poiret opúšťajú penzión.
Otec Goriot už nemá veľa peňazí a dcéry ho preto prestanú navštevovať. Goriotové dcéry sa dostávajú do finančných ťažkostí a to väzme otca Goriota natoľko, že ho raní mŕtvica. Na smrteľnej posteli sa stále dožadoval svojich dcér, aby ich pred smrťou aspoň raz videl. Jeho priateľ Rastignac poslal po jeho dcéry. Ani jedna si však nenašla ani chvíľu času pre svojho otca, aby ho prišli pozrieť. Jeho dobrota a láskavosť mu dcéry nevrátila. Otec Goriot zomiera v biede a opustený. Na pohreb neprišla ani jedna z jeho dcér poslali iba prázdne koče. Smrť otca Goriota zaskočila iba chudobného Evžena Rastignaca.
