Vo vzdialených končinách vesmíru, na palube výskumnej lode Jupiter 15, Doktorka Júlia neúnavne pracovala a jej prsty behali po displejoch. Jej úlohou je odhaliť tajomstvá kozmickej zóny známej ako Zóna ozveny. Zóna ozveny bola oblasťou, kde sa fyzikálne zákony strácali, kde ozveny vzdialených udalostí rezonovali v štruktúre časopriestoru. Bolo to miesto zázrakov a nebezpečenstva, priťahovalo prieskumníkov aj vedcov. Keď sa Jupiter 15 blížil k okraju zóny ozveny, Júlino srdce búšilo očakávaním. Zasvätila svoj život pochopeniu tejto záhady, poháňaná spomienkou na svojho otca, strateného na misii v Zóne ozveny pred rokmi. Zrazu sa po celej lodi ozvali alarmy, keď prešli do zóny ozveny. Júlii sa zrýchlil pulz, keď sledovala namerané hodnoty. Realita sa okolo nich ohýbala a krútila nevyspytateľnými spôsobmi. Podivný signál prerazil statickú elektrinu, ktorá sa ozývala cez komunikačné zariadenia lode. Júlia to okamžite spoznala, bol to hlas jej otca. Slzy sa jej tlačili do očí, keď počúvala prenos, svetielko nádeje v temnote vesmíru. Poháňaná odhodlaním sa Júlia a jej posádka ponorili hlbšie do Zóny ozveny a prechádzali meniacimi sa prúdmi časopriestoru. Každý okamih priniesol nové odhalenia, pretože boli svedkami ozveny minulých udalostí a zábleskov možnej budúcnosti. S každým krokom bližšie k pravde však čelili väčším nebezpečenstvám. Zdalo sa, že samotná realita sa rozstrapkala na okrajoch a hrozilo, že ich pohltí vo svojom chaotickom objatí. Júlia však pokračovala ďalej, poháňaná vierou, že odpovede ležia hneď za obzorom. V srdci Zóny ozveny to našli trhlinu v časopriestore, bránu do inej ríše. Júlii sa triasli ruky, keď natiahla ruku, cítila, ako jej pod končekmi prstov praská energia. Toto bolo vyvrcholenie celoživotného výskumu. Maya s hlbokým nádychom prešla cez trhlinu a jej posádka ju nasledovala tesne za ňou. Na druhej strane sa ocitli v ríši nepochopiteľnej v mieste, kde fyzikálne zákony nefungovali, kde samotná realita bola len prchavou ilúziou. V tej chvíli Júlia pochopila. Zóna ozveny nebola len záhada vesmíru bola dôkazom nekonečných možností, ktoré ležali za hranicami ľudského chápania. A hoci jej cesta bola nebezpečná, priviedla ju ku konečnej pravde. Že vesmír je obrovský a nepoznateľný, plný ozveny minulosti a šepotu budúcnosti. Keď sa Jupiter 15 vynoril zo Zóny ozveny, Júlia s novoobjaveným úžasom hľadela na hviezdy. Hoci sa jej pátranie skončilo, vedela, že ozveny jej cesty budú rezonovať celým vesmírom a budú inšpirovať budúce generácie k objavovaniu tajomstiev vesmíru.