Preskočiť na obsah

PaedDr. Slavomíra Gáborová

    Dej sa začína príchodom zmrzačeného Ondreja Koreňa z vojny (nemý, bez ruky). Z dediny odvádzajú chlapov a medzi nimi aj Adama Hlavaja. Eva Hlavajová chodí prosiť notára Okolického, aby jej pomohol dostať muža z vojny. Notár ju zneužije. Eva s ním čaká dieťa a dedina ňou za to opovrhuje. Eva neprezradí otca dieťaťa, lebo jej notár pohrozil, že ak to urobí, jej muž sa z frontu nevráti. Ilčíčka zakáže synovi Štefanovi pod vplyvom kázní dekana ujsť pred vojnou. Štefan ide na vojnu, no nemôže zniesť kruté zaobchádzanie čatára Róna s vojakmi. Zabije ho a popravia ho.
    Z dediny odvádzajú dobytok, obilie aj dedinské zvony na výrobu zbraní. Psychicky zničená Eva sa nešťastnou náhodou po pôrode utopí v rieke. Adam dezertuje z vojny, ukrýva sa v okolí a pomáha mu Kúrňava. Okolický sa bojí návratu Adama. Do dediny prichádzajú vojaci chrániť úradníkov a hľadať dezertérov. V dedine je hlad, deti umierajú na červienku a vznikne vzbura dedinčanov, ktorí sa na čele s Ilčíčkou obrátia proti vojakom a notárovi. Ilčíčku zabijú vojaci a Okolického dedinčania donútia utopiť sa na mieste, kde zahynula Eva. Pod vedením Adama dedinčania vyrabujú a podpália krčmu Árona
    – román má kolektívneho hrdinu – ľud Ráztok, ľud koná a hovorí ako jedna duša, preto sa román nazýva unaministický; expresionistické postavy konajú pudovo, málo rozmýšľajú o svojej situácii a viac konajú, pociťujú silný cit a všetko sa koná v napätej atmosfére; vojna prináša prináša do Ráztok zranenia (Koreň), zabitých (Štefan), biedu a hlad, choroby, dezercie, rekvirácie, nekontrolovanú moc štátnej správy, alkoholizmus (Kúrňava), skazené mravy (Krista), samovraždy; názov Živý bič – vojna, ktorá bičuje ľudí.
    Tento román sa mi páčil, lebo sme ho preberali na povinnom čítaní zo slovenčiny.