Pán Tragáčik je súbor diel, ktorý pozostáva z dvanástich kníh, ktorých autorom je Zbigniew Nienacki. O tejto knihe píšem preto, lebo som ju dostal ako zadanie na povinné čítanie. Túto knihu Pán Tragáčik a strašidelný kaštieľ som si z dvanástich možností vybral preto, lebo mi prišla najzaujímavejšia z dostupných.
Tento príbeh sa odohráva v Poľskej dedine Janówka. Čas deja nie je v príbehu špecifikovaný, ale keďže sú v príbehu spomenutí fašisti, tak sa domnievam, že sa bude odohrávať niekedy po druhej svetovej vojne.
Pána Tragáčika ako hlavnú postavu by som charakterizoval ako pána, ktorý pracuje na ministerstve kultúry, a ktorého zaujímajú neobjasnené príbehy z dejín umenia, vďaka čomu sa mu podarilo získať pre niektoré múzeá veľmi cenné kultúrne pamiatky. Meno „Tragáčik“ dostal tak, že po strýkovi zdedil staré auto, ktorému ostatní hovorili „tragáč“, avšak bližie detaily tejto časti príbehu som sa z knihy nedozvedel. V príbehu sa pán Tragáčik nachvíľu stane majiteľom strašidelného kaštiela, a preto dostane od jeho kolegov ešte ďaľšiu prezývku „pán kustód“. Pán Tragáčik je niekedy vtipný ale vie sa aj veľmi nahnevať keď on alebo niekto iný urobí chybu a ešte je trošku prísny.
Výrazné vedľajšie postavy v príbehu sú Bigos a slečna Wierzchońová. Bigos je kolega, ktorý pracuje s pánom Tragáčikom ako jeho pomocník. Najúčinnejší spôsob ako ho zobudiť je zobudiť ho vôňou jedla. Taktiež rád hrá na gitaru a pred spaním si vždy brnká. Raz sa mu podarilo zastaviť požiar úplne náhodou. Je to veľký, mohutný a bradatý muž. Slečna Wierzchońová je tiež kolegyňa, ktorá nedávno skončila štúdium dejín umenia. Spolupracuje s pánom Tragáčikom a rada pozerá seriály.
Táto kniha o pánu Tragáčikovi nás zavedie do dedinského kaštieľa v dedine Janówka, ktorý po smrti majiteľa Joachima Czerskeho prevzal štát a má sa z neho stať regionálne múzeum.
O kaštieľ má záujem nielen ministerstvo kultúry, ale aj ktosi iný, kto v kaštieli straší a robí neplechu. Pána Tragáčika vymenujú za kustóda múzea aj s dvoma mladými pracovníkmi: slečnou Wierzchońovou a pánom Bigosom. Slečna Wierzchońová, Bigos a pán Tragáčik odchádzajú do kaštieľa. Slečna Wierzchońová a Bigos ktorí len nedávno ukončili štúdium dejín umenia, si pána Tragáčika nesprávne „zaškatuľkujú“, a tak nie sú vzťahy pána Tragáčika, slečny Wiezchónovej a Bigosa práve najlepšie. V príbehu sa objavuje aj známy priekupník a Tragáčikov spolužiak Waldemar Batura, a ihneď v ňom vzbudí podozrenie, že niečo nie je v poriadku.
Na konci príbehu pán Marczak, nadriadený pána Tragáčika, ho odvoláva z funkcie kustóda múzea a posiela ho do Nemecka pátrať po vzácnom poklade, ktorý fašistickí vojaci ukradli počas vojny.
Tento príbeh ma sám o sebe až tak veľmi neoslovil, ale v niektorých častiach bol viac zaujímavý, a tým pádom by som ho odporučil tým, ktorí majú radi sériu viacerých príbehov rozdelených do jednotlivých knižných diel. V tomto konkrétnom prípade autor napísal napínavý príbeh, a kým sa vďaka pánu Tragáčikovi celá záhada vysvetlí, vzniká nielen napätie, ale aj viaceré humorné situácie.