Bol jeden kráľ mal 3 dcéry a všetky mal rovnako rád. Ako starol a hlava mu zapadala snehom, čoraz častejšie rozmýšľal, ktorej dá kráľovstvo, lebo ani k jednej nechcel byť nespravodlivý. No na rozum mu, predsa prišlo, že kráľovnou bude tá, ktorá ho má najradšej. Keď si to už premyslel, dal si dcéry zavolať. “ Deti moje,” začal. „ Ja som už starý, mužského potomka nemám, tak som sa rozhodol, že kráľovstvo odkážem tej z vás, ktorá má má najradšej. Nuž povedz, že mi dcéra moja najstaršia, ako ma máš rada?” „Ja vás mám tatuško radšej ako všetko zlato a drahokamy!” Zvolala najstaršia a vrhla sa otcovi do náručia. „Dobre dcéra moja, vidím, že ma máš veľmi rada,” usmieva sa polichotený kráľ a už sa obracia k prostrednej. „Ach tatuško môj, ja vás mám radšej, ako svoj viezok zelený,” sladko odpovedá prostredná. „ A vidím, že aj ty ma máš rada.” Potom spokojne prikyvuje kráľ. „ A teraz povedz ty, dcéra moja,” s láskavým úsmevom pobáda najmladšiu dcéru. „Ja vás ľúbim, ako soľ,” vydýchla si Maruška a vystiera k otcovi zuby. Hneď v ten deň vyhodil Marušku von zo zámku. Potom si uvedomil, že dať preč soľ z kuchyne nebol dobrý nápad. Maruška zatiaľ prišla k jednému domčeku a bola tam 6 dní. Kráľ potom vyslal stráže, aby našli Marušku a doviedli ju do zámku. Maruška už bola v hrade a kráľ jej povedal, že jej kráľovstvo nechá navždy.
Názor na toto dielo mám taký, že je to neuveriteľne krásne a náučné dielo ktoré by si mal prečítať každý.